Autosportfoto

Zlinská classic tour

Toto zvolanie azda najvýstižnejšie vyjadruje pocity pretekára po absolvovaní náročnej súťaže, na ktorú sa celý rok teší, ktorej sa však zároveň obáva, Zlínskej Classic Tour. Jej 5. ročník sa uskutočnil 25.8.2007 pri príležitosti 37. ročníka Barum Rally. Na štart adrenalínového podujatia bolo vybratých 30 nebojácnych jazdcov. Slovensko reprezentovali Štefan Vaško s navigátorkou Boženou Vaškovou  s vozidlom Triumph Spitfire 1500, druhú posádku tvoril Marián Bazala, (teda ja) s navigátorkou Beatou Bazalovou na vozidle Triumph TR 3. Sponzorsky náš štart na náročnej rally podporila firma Castrol Slovakia.



Po príchode do Zlína na nás dýchla pravá súťažná atmosféra veľkej európskej rally. V štartovnom poli mali v triede S 2000 zastúpenie značky Fiat-Abarth, Renault, Peugeot .V triede S 1600 Citroen a Suzuki. Produkčné vozidlá boli zastúpené značkou Subaru, Mitsubischi a inými.. Za volant si sadli špičkoví jazdci pochádzajúci z celého sveta od Argentíny až po Rusko.



Počiatočné technické preberanie a úvodnú jazdeckú rozpravu sme absolvovali bez problémov. Samotný štart Barumky prebiehal na štartovnej rampe, postavenej na námestí pred Zlínskym Priorom. Ako prví sa naň postavili jazdci idúci hlavné preteky, po ich odštartovaní sa na vysokú štartovnú tribúnu štveráme aj my - veteránisti. Po prezentácii jednotlivých strojov a ich posádok, hurá konečne na trať. Smer jazdy slušovickej rýchlostnej skúšky je oproti predchádzajúcim rokom obrátený, takže moja výhoda znalosti trate z minulých rokov bola odrazu fuč. Vo vyčkávacom priestore za dedinou Hvozdná sme čakali trochu dlhšie ako po minulé roky.

Čas do ostrého štartu si krátime pozorovaním súťažných áut a veľkého počtu vrtuľníkov, ktoré krúžia a prelietavajú nad traťou. Až večer pri sledovaní televízie sa dozvedáme príčinu tejto horúčkovitej aktivity. Slušovická rýchlostná skúška je známa svojou náročnosťou. Nepredvídateľné zákruty miestami striedajú veľmi prudké klesania a stúpania, za horizontom sa objavuje umelý skok, ide sa dokonca cez úzky tunel a ešte užší mostík, nechýba panelový a šotolinový úsek. Toto potenciálne rozbíjanie karosérií je umiestnené v okolí Slušovického hypodromu, kde na prírodných svahových tribúnach čaká na atraktívne šmyky a skoky 5 000 nabudených divákov, ktorí nás hlasno povzbudzujú k ešte atraktívnejším prejazdom. Napokon sme sa dočkali veľkej chvíle , ideme na štart. Úvod preteku prebehol vcelku prijateľne, hoci niekoľko ráz sme zatáčali úplne naslepo, cesta sa odrazu stratila a až po chvíli sa objavil kúsok šotoliny, kam sme mali veteránmi trafiť. Môj Triumph TR 3 má vyšší podvozok ako Vaškov Triumph Spitfire, a preto som ním zachytával len sporadicky.

Na štadióne som sa nevošiel do zákruty, za reklamným plagátom bola však našťastie slama, takže som ju nárazníkom odtlačil a tak sa nič vážne nestalo. Trafil som aj na úzke mostíky a do tunela . Zaujímavý bol prejazd niekoľkých retarderov. Pri ich prejazde navigátor v pravom súťažnom aute zvyčajne diktuje: „retardér zľava„. Navigátorka v mojom Triumphe bola podstatne tvorivejšia, takže som sa orientoval povelmi typu: „ Brzdi! Brzdi, do riti!“ Keď som nebrzdil, pritvrdila: ,,Ty somár starý, brzdi!“ Po prejazde retardéra: ,,Ty somár, však si nás mohol zabiť.“ Retardérov a krízových situácií bolo viacero, takže monológ spolujazdkyne v našom kokpite bol okorenený všemožnými prívlastkami, spájajúcimi moju osobu s ríšou zvierat.

Na trati sme mali stanovenú priemernú rýchlosť a čas príchodu do cieľa. Nebolo jednoduché obe požiadavky dodržať na stotinu presne. Hurá, cieľ. Podarilo sa a konečne máme 12 kilometrov adrenalínu za sebou. Vaškovci štartovali za nami . Minúta, pokiaľ sa objavili v cieli, nám pripadala ako večnosť. Hurá, sú v cieli a môj Spitfire je celý a bez škrabancov. Nemusím uplatniť tvrdé sankcie, na ktorých som sa s jazdcom Štefanom Vaškom dohodol ešte pred štartom: ,,Ak mi ho poškodíš alebo havaruješ, Trimph Spitfire je Tvoj a mne vyplatíš 650 000 Sk.“

Na preteky som nahovoril aj známu to postavičku veteránskych akcií - Jindru Matulovú s Fiatom 500 a práve ona a Vaškovci po príchode do cieľa prejavovali vari najsilnejšie emócie zo zážitkov na trati. Ako sa Štefan nezmestil do zákruty a musel cúvať, ako behal po lúke, atď. Ostatné posádky boli celé, Škodovkám sa síce varila voda v motoroch, jeden Spartak prišiel o výfuk a pribudlo pár škrabancov, ale množstvo perfektných adrenalínových vodičských zážitkov bolo tou najlepšou satisfakciou.



Po krátkej prestávke sme pokračovali v orientačnej jazde v dĺžke asi 80 km. Počas nej sme plnili ďalšie súťažné úlohy, ktoré spolu s trestnými bodmi za nedodržanie stanoveného príchodu do cieľa v Slušovickej RS tvorili výsledok. Okolo 16. hodiny sme veterány odstavili do uzavretého parkoviska Barum Rally, tzv. UP. Pomaly po minúte začali prichádzať posádky veľkej Barumky na preskupenie. Parkovisko sa začalo zapĺňať krásnymi modernými pretekárskymi autami a naše veterány tvorili peknú kulisu veľkého závodu.



Slávni pretekári svetových rally sa zamotali aj medzi nás a spolu vytvárali chvíle, na ktoré sa nezabúda. Byť súčasťou svetových závodov sa nepodarí každému. Po 17.hodine sa preskupenie skončilo, silné autá odfrčali a slávnostná rampa bol voľná pre nás. Zlínska Clasicc Rallye má peknú tradíciu - všetky posádky majú možnosť predviesť sa na tribúne. Posádky sú pozývané v opačnom poradí ako skončili, najlepšie posádky na záver. Mali sme šťastie, boli sme pozvaní až na koniec.



Výsledky :

1. Skutka Miroslav Škoda Felicia 994 r.v. 1960 12 tb
Mrlina Milan

2. Bazala Marian Triumph TR 3 A r.v. 1958 13 tb
Bazalová Beata

3. Matulová Jindra Fiat 500 L r.v. 1970 35 tb
Matula Jaroslav

4. Vaško Štefan Triumph Spitfire 1500 r.v. 1971 36 tb
Vašková Božena

5. Uiberlay Jiří Fiat 124 r.v.1968 45 tb
Stašek František

6. Kunovský Petr Škoda 1000 MB r.v. 1964 51
Chromek Radomír

Slováci neurobili hanbu, Bazalovci vystúpili klasicky na stupienok víťazov, tento raz druhý. Nováčikov Vaškovcov vytlačila zo stupňa víťazov drzo jazdiaca Matulka na Fiate. Hurá, autá sú celé, my zdraví, ideme domov na Slovensko!



V noci, po príchode domov sa dozvedáme smutnú príčinu veľkej aktivity vrtuľníkov pred naším štartom. Bola ním ťažká havária súťažnej posádky na rýchlostnej skúške. Ťažko zranenú posádku transportovali do Zlínskej nemocnice. Vo večerných hodinách, keď sme šťastní prechádzali cieľovou rampou, prehral svoj posledný pretek so životom spolujazdec Luděk Kocman a o 17.21 hod. zomrel na operačnom stole. Zakončenie, aké si neželá nikto z nás. Motoristický šport je však aj napriek tomu krásny, hoci chvíľami nesmierne krutý.