Autosportfoto

V Bratislave štvrtý, na Ústecké 21 prvý

Tretím podujatím domáceho šampionátu bola Rally Bratislava. Posádka Rally Systemu Slovakia sa netajila tými najvyššími ambíciami a nebyť opäť drobných technických problémov, pravdepodobne by sa udržala na najvyššej priečke až do cieľa.

Igor Drotár:
Do Bratislavy sme sa vybrali konečne na ostro otestovať to, čo sme s Romanom Krestom do Octavie aplikovali, s vidinou čo najlepšieho výsledku. S tréningom sme začali už vo štvrtok a všetky merané úseky sme absolvovali štyri krát, pričom sme precízne začali písať trať, aby sme neurobili nejakú chybičku, ktorá by potom neskôr mohla našu snahu zmariť. Rýchlostné skúšky nám skutočne sadli. Auto nám dorazilo vo štvrtok večer, aby nebol stres na poslednú chvíľu. V piatok ráno sme dali auto prebrať, všetko vyšlo podľa plánu a po preberaní sme išli priamo na štart. Na adresu organizátora chcem verejne podotknúť, že to, čo sa v Bratislave dialo v čase na etapu, bolo veľmi zle vymyslené. V meste boli v piatok o piatej obrovské zápchy a nemohli sme sa dostať na štart prvej rýchlostnej skúšky. Časovú kontrolu sme v týchto kolónach stihli iba vďaka tomu, že sme porušili snáď všetko, čo sa dalo. Prvý krát v živote som zažil jazdu v protismere na diaľnici. Myslím si, že je to nenormálne. Keď som sa pozrel do spätného zrkadla, videl som za mnou aj Gavláka, Országha aj Grzyba, všetci v protismere. Boli sme tak prinútení robiť veľmi zlé meno pretekárom, lebo sme určite pôsobili ako úplní blázni.

Mierne vystresovaní som prišiel na štart RS. Stihol som ju. Tu sme však stáli 20 minút, lebo to nestihli predjazdci. Vychladli nám pneumatiky, boli sme vystresovaní, atmosféra a nabudenie, ktoré je potrebné pred štartom, opadlo...



Prvá rýchlostná skúška bola situovaná v okolí Pezinka.

Igor Drotár:
Prvá RS Vinice bola veľmi pekná. Mala však jednu špecialitu. Na jeden, asi 50 metrový úsek cesty, tiekla voda vo výške asi 20 cm. Bál som sa, aby nám auto nenasalo vodu, tak som sa rozhodol ísť ju krokom. V cieli sme tak dostali 3,4 sekundy na víťaza. Vedel som, že som tie sekundy stratil na vode. Presunuli sme sa späť do mesta, kde nasledovala druhá okruhová RS. Keď som stál v časovke, všimol som si, že predo mnou štartujúci Béreš mešká. Dostal 30 sekúnd a poradie štartu sa zmenilo. Prvý som štartoval ja, Béreš až štvrtý.

Bratislavský mestský okruh bol namotaný na jednej z najväčších križovatiek hlavného mesta, v tesnej blízkosti veľkého obchodného centra na Zlatých pieskoch a niekoľkých parkoviskách okolo Rožňavskej ulice.



Igor Drotár:
Okruh mi veľmi dobre sadol. Prekvapilo ma, že v stopke nám nedali čas a povedali nám, aby sme sa neobávali, že časy sa merajú, ale majú pomýlené štartovné čísla. Teda čas majú nameraný, ale nevedia komu patrí. Tušil som, že budú zmätky.

Posledným meraným úsekom kratšej piatkovej etapy bola opäť rýchlostná skúška Vinice, kde sa naša posádka dostala do celkového vedenia.

Igor Drotár:
Vybrali sme sa do tretej RS Vinice. V spomínanom brode som už podržal, vody bolo po prvom prejazde ďaleko menej. Zrýchlili sme sa o štyri sekundy a dostali sa o pár sekúnd do vedenia s tým, že sme nevedeli, kto vlastne vyhral okruh.

Rozhodnutie bolo, že okruh vyhral Béreš. Mal som dojem, že prideľovali časy a najlepší dali Bérešovi....... Všetkým ostatným vybrali časy z klobúka. To je môj dojem. Bol by som veľmi rád, keby ma niekto dokázal presvedčiť, že to tak nebolo. Povedal som si, že si s tým nebudem lámať hlavu a podstatné bolo, že sme boli prví.



Sobotňajšia etapa obsahovala temer 100 meraných kilometrov v ôsmych rýchlostných skúškach. Ráno absolvovali jazdci tretí prejazd RS Vinice, nasledovala známa Pezinská Baba, ktorej štart bol oproti minulosti presunutý o niečo bližšie k Pezinku a na hlavnú cestu sa napojila až neskôr. Úplnou novinkou bola RS Rohožník na západnom úpätí Malých Karpát.

Igor Drotár:
Hneď ráno sme sa rozhodli pre veľký súboj a že sa len tak ľahko nedáme. Malé vedenie potvrdíme a prípadne si o niečo prilepšíme. Na prvej RS, ktorá bola opäť Vinice, sme urobili absolútny čas s tým, že na nášho najväčšieho konkurenta sme získali asi 2 sekundy, čo nás veľmi potešilo a dalo nám energiu do ďalšieho boja.

Nasledovala RS Baba, kde sa striedal rytmus a asfalt. Vo veľmi dobrej forme a s veľmi dobrým pocitom som túto RS absolvoval asi do dvoch tretín. V poslednej tretine som náhle pocítil veľké vibrácie, mal som pocit, že máme defekt. Po chvíli, keď som očakával, že sa začne separovať pneumatika a pôjde niekde cez blatník preč, sa nič nedialo. Nevedel som, čo sa deje. Cestou dole sme takto stratili odhadom minimálne 15 sekúnd. Keď som v cieli vystúpil z auta, predné koleso držalo iba na dvoch maticiach, ktoré už boli úplne uvoľnené. Keby sme urobili ešte 100-200 m, to koleso by odpadlo. Poriadne sa to utiahnuť nedalo, ale tie ktoré tam boli, som sa snažil utiahnuť čo najviac. Bolo nám treba absolvovať RS Rohožník. Snažil som sa dôjsť do cieľa za každú cenu. Stále som dával pozor na koleso. Vždy som pozeral do spätného zrkadla, aby som náhodou neobmedzil mojou pomalou jazdou, vtedy už vedúceho súťaže, Grzyba. Nakoniec ma tesne pred cieľom dobehol. V stopke som sa ho pýtal, či som ho neobmedzoval. Tvrdil, že všetko bolo v poriadku, že to vyšlo tak na chlp. Tam sme vyfasovali minútu. Trochu nás to demotivovalo, ale povedali sme si, že do cieľa je ešte 5 RS, ideme bojovať o víťazstvo. Vyrazili sme opäť na RS Baba, ktorá bola pre nás asi zakliatou. Hneď na štarte nám auto začalo vynechávať. Nevedel som sa pohnúť z miesta a keď sme sa pohli chvíľu išlo, chvíľu nie. Napriek tomu sme RS vyhrali a dokázali sme sa na nej zrýchliť o asi 15 sekúnd. Na ďalšej RS Rohožník sa nám problém s prerušovaním motora veľmi zvýraznil. Išiel som s veľmi zlým pocitom, lebo keď v zákrutách na úzkej lesnej ceste motor pod plynom vynechá, je veľmi nebezpečné. Na naše prekvapenie strata nebola až taká veľká, bolo to iba 30 sekúnd, očakával som viac. Rozhodli sme sa, že pri strate minútu a pol, už nepôjdeme na čas, ale na efekt, aby sme potešili divákov.



V servise sa zistilo, že mikrospínač na powershifte je rozpadnutý a vypínal si, kedy sa mu zachcelo. Vymenili ho a bolo po probléme. Nasledovala okruhová RS zo včerajška. Celý okruh som išiel v jednom šmyku, pre divákov. Zrýchlili sme sa oproti včerajšku o 9 sekúnd a urobili sme absolútny čas. Boli sme prekvapení, a to nás zase pohnalo do bojov o čo najlepší čas na Babe. Tam sme sa oproti prvému prejazdu zrýchlili o 25 sekúnd. Skúšku sme vyhrali, ale samozrejme nestačilo to.

Súťaž sme uzavreli v Rohožníku s tým, že sme štvrtí. Boli sme spokojní. Tie absolútne časy, ktoré sme urobili boli dobrým signálom. Nebyť technických problémov, mohlo to byť omnoho lepšie. Ale taká je rely.



Víkend však pre tím vo farbách Liqui Moly zďaleka nekončil. Po prejdení cieľa sa kolóna pohla do českého Ústí nad Orlicí, kde Igor absolvoval preteky automobilov do vrchu „Ústecká 21“.

Igor Drotár:
Do servisu sme dorazili tesne pred polnocou. Ráno som štartoval do kopca, ktorý som nikdy predtým nevidel. Preto som použil systém, ktorý mám osvedčený z rely, postaviť auto do šmyku a čakať ako zákruta zatvorí. Prvá jazda bola celkom dobrá, urobili sme slušný čas, ktorý sme v druhom tréningu ešte zlepšili o 2 sekundy. Rozhodol som sa, že obujem pneumatiky tvrdšie, ako som mal v tréningu. To ale nebola dobrá voľba, aj keď čas bol výborný. Opäť sme sa zrýchlili. Do poslednej jazdy sme už obuli pneumatiky, ktoré sme mali v tréningových jazdách, teda trochu mäkšie. Urobili sme čas, ktorý sme si aj zaumienili a po sčítaní časov z oboch jázd sme zistili, že sme na prvom mieste v triede i skupine a to nie len na Slovensku, ale aj v Českom a Rakúskom majstráku.

Za ťažkou Bratislavou plnou zvratov to bola aspoň malá náplasť.