Autosportfoto

Rozhovor s Mariánom Hrinkom

Ku autám má blízko už od narodenia. Jeho otec je auto lakovač a tak jeho prvé kroky smerovali priamo ku autám. Pri výbere povolania to bolo jednoznačné, Bude pokračovať v otcových šľapajách. Nakoniec to dopadlo tak, že dnes sú spolumajiteľmi auto lakovačskej firmy. Reč je o nováčikovi medzi slovenskými rallystami, rimavsko sobotčanovi Mariánovi Hrinkovi.



Marián, ako som už naznačil, ku autám máš viac ako blízky vzťah. Ale lakovať autá a navigovať rally jazdca je predsa len trochu rozdiel. Kedy v Tvojej hlave skrsla táto myšlienka ?

„Vyrastal som v motoristickej rodine. Vždy ma lákali preteky a pretekárske autá. Ako malý chlapec som si vystrihoval rally autá a lepil som ich do zošita. V roku 1986 ma otec prvýkrát zobral na F1 do Maďarska a vtedy, keď som uvidel pretekárske monoposty tak som si v duchu povedal, že keď raz budem mať možnosť vyskúšam to aj. Nakoniec táto túžba nadobudla reálnu podobu až po dlhých dvadsaťjeden rokoch. Na jeseň v roku 2007 som sa zoznámil s Gabim Molnárom a uvidel som v garáži Škodu Felíciu upravenú do triedy A5 v ktorej by som mohol sedieť tak sa tie pocity vo mne okamžite naštartovali. Gabi ma previezol a už som vedel, že ak to len trochu pôjde tak nevystúpim. A sen sa začínal plniť. Zrodil sa Marbet Racing Team a začali prípravy na Rally Rožnava 2008.“



Čiže nápad sa zrodil. Lenže od nápadu po jeho realizáciu je niekedy veľmi ďaleko. Ako to bolo v Tvojom prípade ?

„S Gabim a Števom (brat Gabriela Molnára) sme prehodnotili situáciu a financie. Mali sme približnú predstavu ako osloviť reklamných partnerov a splniť naše predsavzatie a nakoniec aj trochu šťastia v podobe nášho terajšieho manažéra Romana Nadoka. Tiež trpí rovnakou diagnózou. Jeho zásluhou sme sa posunuli ďalej.“



Splnili sa Tvoje vysnívané predstavy, alebo bolo všetko inak ?

„Myslím, že každého človeka neskutočne nadchne realizácia vlastných snov. Som rád, že sa nám podarilo dať dokopy ľudí, ktorí žijú pre rally. Možno som len bol v pravú chvíľu na pravom mieste, ale podarilo sa. Otec ma vždy učil ,, nikdy nič nevzdávaj“, a obzvlášť ak sa jedná o vysnívané plány.“



Debutoval si na Rally Rožňava 2008. Vieš s odstupom času opísať Tvoje pocity pred prvým ostrým štartom ?

„Rád by som sa aj touto formou poďakoval Marošovi Sucháčovi, bývalému Gabiho spolujazdcovi, ktorý ma spolu s Gabim pripravovali na tréningoch v okolí Rimavskej Soboty. Maroš je veľmi skúsený navigátor a stále sa mám od neho čo učiť. Našťastie sme v neustálom kontakte a stále nám pomáha. Čo sa týka prvého štartu, pocity som mal dosť zmiešané. Po prvej rýchlostnej skúške som si uvedomil že tu nie sme na nejakom tuningovom zraze, ale na majstrovstvách Slovenska, kde sa jazdí „iná paľba“.“



Rally Tatry ste spolu s Gabim Molnárom vymenili techniku, stará, osvedčená Škoda Felícia ostala doma v garáži a na štarte zrazu stál Citroen C2 R2. To bola asi „iná káva“ oproti Felícii.

„Tak to bola taká malá nadstavba na ten môj sen. Po nasadnutí do auta sme sa s Gabim navzájom museli poštípať, aby sme zistili či náhodou nesnívame. Bolo to niečo úžasné.“



Rally Košice. Deviate miesto v celkovom poradí, víťazstvo v rámci FIA CEZ v triede A. Očakával si takýto výsledok ?

„Ani vo sne nás pred štartom nenapadlo, že budeme vo výsledkovej listine na konci súťaže tak vysoko. Na rampe sme dokonca ostali ako obarení, keď nám odovzdali poháre za víťazstvo v triede A v rámci súťaže zaradenej do FIA CEZ Rally Trophy 2008 - Zóny strednej Európy v rally. Nechceli sme veriť, že ten pohár je náš. Bola to napriek menším technickým problémom krásna súťaž a to umiestnenie fantastické.“



Marián a čo plánuješ ďalej ?

„Ešte presne nevieme. Vieme len to že chceme spolu pokračovať ďalej, ale čo a ako bude uvidíme o pár dní.“

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia.
Miroslav Majláth