Autosportfoto

Motošport 2010 po slovensky

Ako zanietenému „autíčkárovi" a jazdcovi mi nedá, aby som sa nevyjadril k otvorenému listu prezidentovi Slovenskej Asociácie Motoristického Športu.

Ten nedávno zverejnil dlhoročný motoristický pretekár a známy podnikateľ Rudo Machánek, ktorý si môžete pozrieť tu.

Neviem či môj názor niečo zmení, no ak sa aspoň pár ľudí z našej brandže zamyslí, tak splnil svoj účel. Súhlasím s Rudom Machánkom v tom, že niečo nie je správne nastavené - a vyjadrujem mu týmto obdiv, že našiel odvahu pomenovať problémy celkom konkrétne. Rudo, na rozdiel od mnohých ostatných si to môže dovoliť, jeho históriu už ťažko niekto zmaže, má v slovenskom motošporte svoje miesto desaťročia a keď príde na lámanie chleba, môže sa na všetko vykašlať a ísť si jazdiť najbližších pár rokov trebárs aj „Africký Pohár"... Ja osobne si netrúfnem tvrdiť, že za všetkým „stojí Miro Konôpka". Jednoducho z dôvodu, že politika SAMŠU (Slovenská Asociácia Motoristického Športu) je nastavená tak, že do nej vôbec nikto nevidí. A „kto za čím je", či „kto je s kým" a prípadne „proti komu" sa môžeme vždy len domnievať v konkrétnom čase. V intrigárstve nám môže totiž závidieť aj Richard Nixon s celou amatérskou aférou WaterGate.. Nakoľko však Rudo použil aj mňa ako príklad veľkého sklamania zo súčasnej situácie, spomeniem zopár momentov, ktoré naozaj môžu za to, že sme napríklad pretek v Panónii skutočne vypustili, hoci moje auto je na okruh v Panónii stvorené a dá sa takmer s istotou povedať, že by sme si išli pre najvyššiu trofej. Ovšem.. načo? Kvôli pár falošným úsmevom a jednému lacnému poháru? Bez divákov, bez akejkoľvek medializácie, de-facto bez uznania? Človek aj team si jedine vytvorí silných nepriateľov. Jednému tu ide o body a kariéru, druhý potrebuje predať auto, tretí prenajať „kaliku", štvrtý si posiľňuje ego, piaty potenciu, šiestemu treba ošáliť úbohého sponzora.. no kto má s týmto všetkým bojovať a tváriť sa pritom, že športujeme..?

Namiesto toho sme zažili úchvatnú atmosféru holandského Assenu, kde bolo vyše 80 tisíc divákov, 76 teamov, kde za „bedňu" dostanete odmenu 3000 eur, všade je z toho milión fotiek a televízia vysiela tesne pred prenosom efjednotky 25 minútový záznam (asi polovica bola venovaná nám) Náklady len o málo vyššie ako v Panonii, no všade vzájomná úcta a rešpekt! A keby tam „nedotknuteľný pilot Kostka" niekoho drzo predbehol ešte na štarte v zavádzacom kole za safety-carom, arogantne nerešpektoval ani žltú, ani červenú vlajku a predbiehal krížom-krážom, tak ako u nás, tak mu navždy odoberú FIA licenciu, a nie že ešte dostane pohár.. A presne preto ideme opäť namiesto najbližšieho slovenského "majstráku" v Brne, radšej legendárnu Taliansku Monzu.. Čudujete sa mi?!

Buďte aktívni!
Rok som bol členom okruhovej komisie SAMŠu, chcel som sa tomu skutočne venovať. Nemám rodinu, hovorím 4 jazykmi, na rozdiel od všetkých ostatných robím motošport ako jediné zamestnanie, nie ako hobby popri firme. Ponúkol som všetok čas, bol som ochotný sám sa podieľať na niektorých nákladoch. Za rok pôsobenia som nedostal jedinú pozvánku na sedenie komisie, na žiadnu poradu. Pýtal som sa pána Štróbla, Liedla, Konôpku, no nikto nič nevedel, všetko bolo OK. Nakoniec som sa dozvedel, že som bol odvolaný, lebo som sa nezúčastňoval sedení komisie. Argument, že podľa stanov som mal byt pozvaný písomne, čo som nikdy nebol ani len mailom, či po telefóne, ma Miro Konôpka na jarnom školení pred všetkými jazdcami verejne vysmial, že všetci vedia, že sa stretávame na pretekoch v stane u Liedlovcov. Nakoľko nepijem, nefajčím, nevedel som, že tento „párty štýl" sa nazýva okruhová komisia. Takže namiesto, aby som pomohol SAMŠu svojimi dobrými vzťahmi na Slovakiaringu, kde sídlime, so smútkom sledujem ďalšie a ďalšie nezmyselné boje. A kto pozná pozadie osobných „vzťahov" Konôpka/Slovakiaring, vie prečo.. Výsledok? Angažujeme sa radšej v Rakúskom „OAMTC", lebo nemám chuť míňať energiu na domáce žabo-myšie vojny ..

Chcete licenciu?
Od začiatku tohto roku naša „race academy" na Slovakiaringu vydala na základe rôznych školení cez 3200 rôznych licencií. Profi „Visa" kartička s elektronickým čipom a embosovaným menom. Stovky spokojných klientov, školenie vo všetkých rečiach, 13 vozov - od sériákov, po vyslovené závodné špeciály, každý klient má DVD záznam z dvoch kamier, farebná brožúra tzv. „racing bible", katering a možnosť prísť bez čakania, bez predošlého prihlásenia. Skrátka máme okruh plne k dispozícii vždy 4 dni v týždni, po celý rok a vieme urobiť kurz aj jedinej osobe. Možnosti, ktoré na Slovensku nikdy neboli a zrejme nie sú bežné ani vo svete. Jediné, čo sa nám nepodarilo doposiaľ získať, je súhlas SAMŠu na vydávanie FIA licencíí pre nových jazdcov. Prečo? Žiadna škola, ktorá by sa výchove jazdcov naozaj venovala tu nie je, no FIA licencia sa cez istých ľudí v SAMŠi dá získať za 1 deň a to hoci aj na lavičke v parku.. Bez školenia, bez jazdenia, bez vás. Potom sa čudujme, že polovica štartovného poľa nepozná zástavy a ohrozujú nás všetkých. Výsledok? Školenia budeme robiť naďalej, licencie vydávať tiež, no peniaze nepôjdu do slovenského SAMŠu, ale do pokladníc okolitých štátov, kde nás s rešpektom akceptujú.

Jazdiť draho a pomaly!
22 rokov upravujeme a vyrábame športové autá. Posledných 5 rokov sa vyslovene špecializujeme na stavbu závodných špeciálov. Získali sme ocenenia na hádam všetkých svetových výstavách, dosiahli svetový rekord v Tour de Sol, v novinárskych testoch porazili mnoho zvučných mien, v slalome držíme dodnes neprekonaný rekord. Výsmech sme pravidelne zožali jedine na Slovensku. To však len do minulého roku. Po istých zmenách vo firme a ročnej prestávke sme sa spolu s Maťom Sedlákom predviedli dva novo upravené vozy Attack R4 a výsledok viacerí poznáte.. Permanentné umiestnenie na „bedni", niekoľko „pole positions".. Reakcia nenechala na seba dlho čakať. Pripravené protesty, zaručené informácie o chýbajúcej homologizácii môjho vozu, tlaky na technických komisárov, zákulisné vyhrážky atď. Nasledujú okamžité návrhy na zásadné zmeny v pravidlách, množstvo obmedzení, všetky zázračne vedúce k úplnému odstaveniu slovenského Attacku a mnohých iných vozov, a SAMŠ pod nápadne silným vplyvom Mira Konôpku a jeho ARC klubu, okamžite zázračne všetko schválil. Nevadí, taký je motošport a na zmeny v hmotnostiach sme samozrejme dobre a férovo pripravení - nech vyhrávajú najlepší! Hoci, ako to tak vyzerá, slovenský Attack R4 zrejme nebude vďaka iným „špeciálnym ustanoveniam" pripustený do nášho šampionátu vôbec a to bez ohľadu na dodržanie hmotnostných limitov. Prečo? Naozaj neviem. Veď vyrábame doma vozidlo, ktoré konkuruje DTM, vyhráva v zahraničných súťažiach, objednávajú si ho zahraničné teamy, prenajímame ho zahraničným jazdcom. Domov chodia len správy o výsledkoch, prvenstvách, ktoré sa však tiež nikdy neobjavia na stránke SAMŠu.. Mohli by sme postaviť vlastný „cup", podporiť mladé talenty, vytiahnuť slovenský motošport na úplne inú úroveň, každý lepší jazdec môže zvládnuť Slovakiaring pod dve minúty a v aute za cenu ojazdeného Porsche, ktoré je o 10 sekúnd pomalšie. Ale to by muselo ľuďom, ktorí u nás rozhodujú o pravidlách ísť o šport. Naozaj o šport a nie o milión vedľajších osobných úmyslov. Máte pocit, že to je naozaj tak? A výsledok? My predávame autá do zahraničia za slovenské ceny, poskytujeme náhradné diely, ktoré máme vždy na sklade za doslova smiešne ceny a Slováci si kupujú ojazdené autá v zahraničí, doslova sa doprosujú za nedostatkové a predražené súčiastky, ktoré sú mnohokrát mizernej kvality.. Nuž, asi sa jazdí s lepším apetítom, keď viem, že oprava kolízie ma stojí státisíce a na diely čakám pol sezóny..

Napriek týmto neistotám a prekážkam želám všetkým slovenským jazdcom čo najúprimnejšie veľa šťastia a naj-naj úspechov v tomto inak úžasnom športe!

Dick Kvetňanský
výrobca športových áut a pretekár