Autosportfoto

Igor Drotár: „Nebojím sa, ak viem, že mám auto pod kontrolou."

Má takmer 60 rokov, no nebojí sa šliapnuť na plný plyn a držať krok s mladými pretekármi. Igor Drotár je živel, ktorý dokáže naočkovať dobrou náladou a životným pozitivizmom aj sto ľudí naraz. V ďalšom z našich rozhovorov s legendárnym pretekárom rally sa dozviete, čo obnáša jeden súťažný týždeň, ale aj že pretekárske stroje a mladí pretekári sú dnes oveľa výkonnejší, než kedysi. Ak vás zaujíma, ako dokáže pretekár po „krízovke" znovu šliapnuť na plyn, čítajte ďalej. Dozviete sa tiež, že riziko patrí k motoršportu rovnako ako krásne ženy a na záver si tiež prečítate, čo má spoločné Igor Drotár s Karolom Duchoňom.

Igor, priblíž ľuďom, ktorí rally ešte nepoznajú, ako vyzerá taký súťažný týždeň z pohľadu pretekára?

Samotná súťaž trvá väčšinou piatok-sobota, prípadne sobota-nedeľa, alebo len jeden deň. Do miesta súťaže sa odchádza zväčša už v utorok. Sú vydané itineráre, aby sme trate mohli vopred obehnúť a urobiť rozpis pre spolujazdca. Je aj prezentácia, ktorá býva napríklad v Maďarsku už v utorok večer. V stredu a vo štvrtok sú obhliadky trate, na ktorých robíme spomínaný rozpis. V aute máme GPS, aby sme neprekročili predpísanú maximálnu rýchlosť. Je povolený len istý počet prejazdov cez každú trať. Jednu trať môžete absolvovať napríklad od 8:00 do 9:30, atď. Absolvujete zväčša aj krátky test auta. Nasleduje formálne technické preberanie a prípadne shakedown - nesúťažný krátky okruh blízko servisu. Súťaž začína slávnostným štartom, prípadne aj nejakou úvodnou rýchlostnou skúškou. Na druhý deň sa súťaží väčšinou od rána do večera, keď auto napokon odstavíme do uzavretého parkoviska, kde sa ho do rána nesmie nikto dotknúť. Rally je časová súťaž, čo znamená, že všetko máte do sekundy prísne rozplánované a určené - viete si vyrátať, kedy ste na rade pre technické preberanie, kedy máte vojsť do servisu, kedy výjsť zo servisu, kedy prísť na štart skúšky a kedy odstaviť auto do uzavretého parkoviska. Od rána do večera máte presne načasované povinnosti. Keď prídete o minútku skôr, alebo neskôr, dostanete časovú penalizáciu. Za predčasný príjazd o každú začatú minútu je to 60 sekúnd. Avšak za neskorý príjazd máte za každú minútu len 10 s penalizáciu; čiže radšej prísť do časovej kontroly neskôr, než predčasne.

Zvýšila sa rokmi úroveň jazdcov rally?

Niektorí ľudia mojej a staršej generácie často tvrdia, že kedysi trebalo viac talentu - viac sa človek v aute natrápil. Nemyslím si, že je to úplne pravda. Tak ako sa vyvíjajú autá, vyvíjajú sa aj jazdci. Tá dnešná mládež je ďaleko lepšia, než sme boli my. My sme to brali ešte tak športovo - poloamatérsky. Dnes majú niektorí tí jazdci rozvrh presne určený na hodinu - kedy majú tréning, kedy idú behať, kedy a čo jedia... V mojich časoch ste dostali vodičák tiež v 18 rokoch, no trvalo ďalších 10-12 rokov, kým ste sa stali plnohodnotným licencovaným pretekárom rally. Čiže ste boli na kariérnom vrchole vo veku 30-40 rokov. Dnes je to 20-30 rokov. Chlapci totiž začínajú ako 6 roční na motokárach, potom idú na autocross, rallycross a napokon do rally. Majú síce 20 rokov, no už sú to „starí pretekári," ktorí majú za sebou aj viac ako 10 rokov za volantom. Je úžasné, kam to dospelo. Jari-Matti Latvala má len 28 rokov, no patrí medzi veteránov WRC, keďže svoju prvú svetovú rally absolvoval už ako 17-ročný! V mojich mladších časoch určite neboli na autách také kvalitné podvozky, ani prevodovky, ani pneumatiky. Namakal si sa, no ani tá rýchlosť nebola taká - postav dnes na štart auto spred 30 rokov so súčasným WRC a ani majster sveta so starým vozidlom nikdy nedobehne dnešné WRC. A to mali autá v 80. rokoch dvakrát taký výkon, než dnes. Samotný výkon však zďaleka nie je všetko.

Nakoľko je v rally aute potrebná fyzická kondícia?

Pilot F1, pretekár GT alebo jazdec rally - všetci profesionáli najmä v tých najvyšších ligách majú kondíciu profesionálneho atléta. V aute nesmiete rozmýšľať nad fyzickou únavou či tlakmi, vaša myseľ musí byť 100 % koncentrovaná na podaný výkon. F1 a rally sú úplne odlišné disciplíny. V F1 poznáte presne svoju trať, v rally ju nepoznáte prakticky nikdy: trate pred súťažou vidíte maximálne dvakrát a v maximálnej rýchlosti 80 km/h, no počas rally prejdete daný úsek aj vo viac než dvojnásobne vyššej rýchlosti. Inak sa javí zákruta pri osemdesiatke a inak keď sa do nej rútite dvestokilometrovou rýchlosťou. A potom netreba zabúdať na premenné faktory - druhý súťažný prejazd popoludní je tá istá trať opäť iná - môže na nej zapršať, môže tam byť vyťahané blato a kamene, môže vám do cesty skočiť divá zver... Alebo vo WRC v Monte Carle hádžu diváci na cestu sneh. Rally je najnáročnejšia súťaž aj na čas a únavu - fyzická kondícia je preto určite potrebná.

Ako sa hlava jazdca pripravuje v čase krízovej situácie, keď je jasné, že auto neudržíš na ceste?

Veľakrát sa ma pýtajú, či sa nebojím ísť po lese 180-200 km/h. Nebojím sa, keď viem, že mám auto pod kontrolou. Akonáhle ho však stratím, začnem sa báť a myslím si, že sa vtedy bojí každý. Snažíš sa v čo najkratšom čase - takmer v milisekundách auto znovu ovládnuť - špičkoví jazdci to zvládajú lepšie, než ostatní. V čom je rozdiel medzi bežným šoférom a pretekárom? Keď sa ako bežný šofér vezieš vo svojom aute, si v psychickom kľude. Vznikne však náhla krízová situácia a zľakneš sa - adrenalín preteká telom na plné obrátky a si v strese. No keď pretekár zaradí na štarte jedničku, už je preladený do toho adrenalínového tranzu, do akého sa bežný smrteľník dostáva v čase krízy. Preto dokážeme aj po zvládnutej krízovke okamžite šliapnuť na plyn a ísť ďalej naplno.

V Česku panuje už nejaký čas nálada postavená proti rally, kvôli niekoľkým tragickým nehodám. Čo si o tom myslíš ty?

V tomto a vo veľa ďalších adrenalínových športoch vznikajú aj tragické situácie, kedy sa platí najvyššou cenou. Žiaľ patrí to k tomu už viac ako 100 rokov. „Tá s kosou" si chodí po svete - donedávna žila povedzme niekde na juhu v Portugalsku alebo v Španielsku. Vtedy sme to v našich končinách nejako neevidovali - nijako sa nás to nedotýkalo. Ona sa teraz presťahovala a našla si svoje bývanie v Česku. A organizátor môže spraviť čokoľvek - už je tá snaha o bezpečnosť tak „vystresovaná" a prehnaná, že im nič nepomáha. Tá s kosou sa však časom znovu presunie niekam inam. No médiá u nás dokážu urobiť z komára somára a naopak. Čím nijako nezľahčujem tragédie. Usporiadateľ aj politici sa boja médií, no bez nich to tiež nejde. Zväčša ich však zaujíma len to, či sa niekto niekde na pretekoch zabil - zaujíma ich krv a ľudské nešťastie, nie športová radosť a výkony. Potom sa tej medializácie boja všetci kompetentní, aj keď na to majú možno iný názor, než musia prezentovať. Neuvedomujú si však, že ľudia umierajú na cestách denne. Niekto umrie na rally a chcú ju zakázať. Tak potom nech zakážu aj autá, autobusy, lietadlá a všetko, v čom umierajú ľudia. Každý ide na rally s tým, že motoršport je nebezpečný. Jazdci aj diváci a navyše dobrovoľne. Ako raz niekto povedal - kedysi bol motoršport nebezpečný a sex bezpečný, dnes je to naopak... Smrť patrila k motoršportu - trebárs aj v F1. Bolo to smutné aj vtedy, no všetci to akceptovali ako súčasť „hry".

Je o tebe známe, že máš veľmi dobré vzťahy s umeleckou branžou. Kto všetko zo známych tvárí je s tebou v pravidelnom kontakte? Ako sa vôbec k tebe - „len" k pretekárovi vôbec dostali?

Niekedy som bol tiež hudobník. Možno aj preto tá vzájomná príťažlivosť tam niekde funguje. Sme na podobnej vlnovej dĺžke. Navyše hudba a motorizmus k sebe patria. Aj umelci aj pretekári musia byť v niečom výnimoční. So známymi umelcami som sa zoznámil pri rôznych príležitostiach. Napríklad Peťa „Banána" Batthyanyho poznám cez kamaráta Mariána Čekovského. Zoznámil nás raz na káve spolu s ďalšími umelcami a už to išlo... Takého Karola Duchoňa som hudobne doprevádzal v Prešove, cez neho som spoznal Paľa Hammela. A tak ďalej. Takže zoznam známych ľudí, ktorých si dovoľujem považovať za svojich priateľov, je rokmi skutočne veľký a to ma veľmi teší. Patria medzi nich napríklad Peter Bič Project, IMT Smile, Cirkus, Tomáš Maštalír, Mišo Hudák, Marcel Forgáč a mnohí ďalší. Aj preto sa už teraz neviem dočkať našej spoločnej akcie Rock'n'Race, kde ich povozím na svojom rally špeciáli a večer si spoločne zahráme a zaspievame na jednom pódiu.

S Igorom Drotárom sa rozprával Martin Trenkler