Autosportfoto

Dakarské drámy II.: Range Rover & Lada (1981)

Nehorázna športová tragédia českej posádky Karel Loprais/Josef Kalina/Radomír Stachura s kamiónom Tatra 815 4×4 nastálo charakterizuje koniec príbehu najfantastickejšieho súboja histórie nákladných vozidiel na Rallye Paríž - Dakar v roku 1991. Príchuť ich strateného víťazstva štyridsať kilometrov pred hlavným mestom Senegalu a vybojovaná pozícia morálnych víťazov má vari väčšiu váhu ako ich ďalšie prvenstvá z rokov 1994, 1999 a 2001.

Táto ich epizóda navždy posilnila legendárnosť Dakaru a ukázala, že aj kategória kamiónov so sebou prináša strhujúce čítanie dakarskými kapitolami. Lenže Dakar písal veľké drámy dávno predtým, než sa vôbec dostal z pozície „bábätka". Písal sa rok 1981 a na jeho konci sa znovu objavil nečakaný víťaz. Tentoraz z triedy osobných automobilov.

Poďme teda späť na štart do Paríža. Rallye Paríž - Dakar sa vo svojom treťom ročníku organizuje ako „Paris - Alger - Dakar Paris Match" a v charakteristike ostane ako najnapínavejšia. Pritiahne davy ľudí, rovnako tak ešte väčší počet pretekárov: v metropole Francúzska sa ich na Nový rok 1981 zíde 293 (112 motocyklistov a 165 áut - zhruba rovnaký počet ako bude o osemnásť rokov neskôr, taký má súťaž rozmach! - medzi nimi aj 16 nákladných).

Na štarte nechýbajú všetky typy vozidiel (4×4, buggy, „sajdky") rôznorodých značiek. Niet preto divu, že sa v Paríži objavia aj kuriózne stroje, ktoré sú hviezdami parkovísk a mimoriadnu pozornosť publika budia tým, že sa buď úplne vymykajú predstavám o vlastnostiach vhodných pre terén africkej súťaže, alebo sú skonštruované práve do extrémnych podmienok na báze razeného hesla: „Nemáte diaľnice? Nevadí. My vám dodáme také automobily, ktoré ich nepotrebujú!"

Kľúčovou udalosťou tohto ročníka je fenomenálny súboj v kategórii áut medzi bratmi Marreauovcami (Renault 20 Turbo), dvojicou Briavoine/Deliaire (Lada) a René Metgeom na vozidle Range Rover.

V tejto triede chýba obhajca prvenstva: značka Volkswagen v roku 1980 s modelmi Iltis 1600 vydobyla prvé, druhé a štvrté miesto. Nároky na pódiové umiestnenia si preto spočiatku robí hneď niekoľko tímov. Značka Range Rover (počnúc posádkami Metge/Giroux a Zaniroli/Lemoyne, končiac dvojlístkom Raymondis/Bos) stavia do súťaže upravené automobily s osemvalcovými motormi o obsahu 3500 cm3 a túži zopakovať svoj úspech z januára 1979 (v 2. ročníku obsadila najlepšia posádka Neveu/Bourgoin na aute britskej značky „až" piatu priečku). V popredí chce byť videná tiež automobilka Mercedes - v predchádzajúcom ročníku s mercedeskou súťaž dokončila len jediná posádka: Francúzi Harrewyn a Liger, a to až na 23. mieste. Niekoľko dvojíc (či už vlastných, belgických a v najväčšom zastúpení francúzskych) vysielajú do afrického pekla prostredníctvom terénnych automobilov Toyota aj Japonci.

Francúzsky Citroën stavia na štart oficiálny továrenský tím: Jean-Paul Luc a Philippe Alessandrini si z továrenského kvinteta počínajú najlepšie, skončia na 16. priečke a vyhrajú triedu pohonu jednej nápravy - a to dokonca prednej! Sú tu aj automobily Porsche 924 (Guy Chasseuil s Michelom Gauvainom i André Costa s Jeanom-Dominiqueom Gandrilleom však preteky nedokončia) a okrem bratov Marreauovcov (ktorí svoj Renault 4 vymenia za Renault 20 Turbo) sa má počítať aj so štvoricou terénnych „špeciálov" typu buggy, ktoré však v druhom ročníku skončili až v druhej desiatke absolútnej klasifikácie.

Veľké ambície si pred štartom kladie aj sovietska značka Lada, trinástimi vozidlami v Paríži tvoriaca štvrtý najsilnejší počet. Jej automobily Niva kombi s pohonom štyroch kolies sú v tomto čase vo Francúzsku najpredávanejšími automobilmi. Takže firma Poch, ktorá do štátu galského kohúta Lady dováža, nemôže v zápolení na trase Paríž-Dakar zostať stranou.

Ktorá z plejády dvadsiatich piatich značiek má byť tou najúspešnejšou?

AKO VO FILMOVEJ GANGSTERSKEJ NAHÁŇAČKE

Netrvá dlho a vo vedení sa objavia bratia Bernard a Claude Marreauovci, ktorí v roku 1980 ako jediní dokázali konkurovať továrenským „špeciálom" Volkswagen a skončili na 3. priečke. Keď už sa zdá že im víťazstvo nikto nezoberie, príde k nečakanému zvratu: pred senegalskými hranicami (etapa vedúca z Kolokani do Niora) musia pre poruchu olejového čerpadla z vedúcej pozície odstúpiť. „Ku slovu" sa tak dostane Lada Niva rodáka z Normandie, Jeana-Claudea Briavoinea. Ten so spolujazdcom André Delairom spôsobia doslova senzáciu: predvádzajú jazdecký koncert a s celkovo siedmimi vyhratými „erzetami" sa dostanú do čela klasifikácie. Lenže priebežne tretí Francúzi René Metge a Bernard Giroux na aute britskej značky sa s tým nehodlajú zmieriť a zvedú s Nivou súboj, ktorý nie je jednoduché objektívne hodnotiť.

Takmer päť kilometrov sa Niva a Range Rover rútia po prašnej ceste bok po boku a ani jeden z nich sa nedokáže konkurenta „striasť". Metge nakoniec nevydrží s nervami a zaútočí na Ladu v štýle známom z gangsterských filmových naháňačiek. Podarí sa mu bokom „atakovať" Nivu tak, že dôjde k poškodeniu jej prednej časti a poruche chladiacej sústavy. Posádka Lady stratí opravou chladiča viac ako pol hodinu a prepadne sa až na tretie miesto. V poslednej etape ich stihnú ešte predstihnúť - o hodinu a deväť minút - ich krajania Hervé Cotel a Claude Corbetta s terénnym „špeciálom" buginy značky Citizen, ktorým vyrovnané výkony a jediné víťazstvo v spojovacom úseku z Linguére do Lampoul stačí na strieborné vence. Nehovoriac o jednoznačnom prvenstve v triede pohonu 4×2; na Metgeho strácajú osemnásť a štvrť minúty.

Zatiaľ čo Metge po prvýkrát výrazne triumfuje (v roku 1980 štartoval s kamiónom Leyland Marathon a získal „iba" prvenstvo v triede pohonu 6×4) a Cotel s Corbettom stoja za prvým výrazným úspechom autokrosového „špeciálu" (buggy s pohonom jednej nápravy ďalší veľký úspech na stupni víťazov zaznamená až v roku 1994), Briavoine s Ladou myslí na odvetu. Napriek ďalším výborným umiestneniam v rokoch 1982 a 1983 však na víťazstvo už nikdy nedosiahne...