Autosportfoto

Chcete jazdiť rally? Tak čítajte...

Nedávno sme vám priniesli prvú časť zo série zaujímavých rozhovorov s bývalým pretekárom rally Radom Moznerom starším. Spoza kulís slovenskej scény vám prinášame skutočný pohľad na váš obľúbený šport.

Pretekanie je predovšetkým otázkou vášne. No žiadna vášeň neprichádza bez obetí. Zakázaná láska chutí najlepšie. A práve motoršport môže byť tou nebezpečnou milenkou, ktorá dodá vášmu životu potrebný adrenalín, vzrušenie aj endorfíny. Veľa si však od vás aj vezme. A možno nie, možno si život dokážete zmanažovať s milenkou, aj s manželkou. Realita je väčšinou priamočiarejšia; keď si konečne splníte svoj sen a osedláte tých 200-300 koní pod kapotou veľmi hlučného, tvrdého pretekárskeho stroja, čakajte na reakcie svojho najbližšieho okolia... Verím, že sa aspoň trochu stretnete s porozumením. A hlavne - rally nie je o tých dvoch súťažných dňoch na niekoľkých kilometroch rýchlostných skúšok. Rally je spôsob života. Teda ak sa s tým autom vôbec dokážete pohnúť. Jazdiť rýchlo po cestách so sériovým Mitsubishi Lancer Evo VIII nemá nič spoločné so súťažením na pretekárskom Evo VIII... Dosť bolo literárneho okienka, prečítajte si náš ďalší rozhovor s ozajstným veteránom tohto nádherného športu - s Radom Moznerom st.

Poďme pekne od začiatku: rozhodol som sa, že chcem súťažiť v rally. Čo všetko by som si mal na úvod uvedomiť, resp. čo všetko musím absolvovať skôr, než sa postavím na štart rýchlostnej skúšky?

Predovšetkým by si sa mal poradiť s niekým, kto sa tomuto športu už venuje. Napríklad so mnou a ja  ťa odhovorím (smiech). Ak chceš tento šport robiť na nejakej úrovni, vyžaduje si veľmi veľa času. To chce obrovskú dávku tolerancie od tvojho okolia. Je určite potrebné zvážiť si svoje možnosti a vybrať auto, resp. triedu, do ktorej sa chceš zaradiť. Ide o finančne veľmi náročný šport. Nie menej dôležité je uvedomiť si aj to, že máme svoje prísne športové predpisy: som schopný ich prijať a dodržiavať? Mnohí diváci a fanúšikovia sú presvedčení, že by išli oveľa rýchlejšie, než väčšina pretekárov. Toto určite nie je tá správna cesta k pretekaniu - niečo si takto dokazovať. Len bezpečnostné vybavenie vozidla, kombinézy a prilby sú dnes rádovo rátané v tisíckach eur, a tie máme vo všetkých triedach povinné. Ďalej je dobré zvážiť, či by som nemal voliť techniku, na ktorú výkonnostne stačím. Potom to zaškoľovanie stojí menej peňazí, a výkonnostný rast je prirodzenejší. Keď si si toto všetko prebral správne, a predsa chceš pretekať, tak si musíš vybaviť potrebné papiere. Lekársku prehliadku, školenie jazdcov, čo je pre vystavenie licencie nutné. V súčasnosti existuje tzv. rallyškola. A keď to všetko už máš, tak sa priprav na vyhodenie z práce, lebo chceš voľno vtedy, keď je to spravidla najmenej vhodné. Priprav sa aj na búrlivú výmenu názorov s rodičmi, lebo sa o teba boja, na rozvod pred a po každých pretekoch. To všetko platí aj pre tvojich mechanikov, lebo oni to všetko absolvujú s tebou, a rodiny ich minimálne pol roka neuvidia: budú neustále v garáži chystať auto a opravovať „tréningáč"... Zabudol som ešte na zvláštny fond vytvorený na pokuty.

Súťažiť s vlastným tímom je náročné. Ako to funguje v slovenskom rally, keďže nie každý má vlastný tím a vlastné auto?

Finančne menej náročné je prenajať si auto na preteky. Keď si spočítate nadobúdaciu cenu vozidla, prirátate k tomu potrebný repas počas celého roka, platy ľudí, ktorí sa o to všetko starajú... Potrebujete priestory, servisné autá... Prenájom je teda komfortnejšia alternatíva. Na preteky potrebujete kombinézu, prilbu a možno tréningové auto, no aj toto všetko si dnes môžete prenajať. Sú jazdci, ktorí majú svoje autá, ale sám tomu nerozumiem, ako to zvládajú. V časoch, keď sme mali vlastné auto, sme s každou drobnosťou cestovali do Česka, pretože len tam to vedeli dobre urobiť.

Ako vyzerá cesta na jednu rally z pohľadu tímu? Čo všetko to obnáša? Ako vyzerá víkendový harmonogram?

Nie je to o plánovaní na jedno, či viacero podujatí: od momentu, kedy sa rozhodnete pretekať, až po moment, kedy prestanete, sa všetky činnosti opakujú a nadväzujú na seba. A to po celú vašu kariéru, ako jeden veľký kolobeh. Mechanici vždy po pretekoch auto rozoberú, repasujú súčiastky, ktorým skončilo časové, alebo kilometrové obmedzenie, dopĺňajú servisné autá, súčiastkovú základňu, dolaďujú auto... Keď si uvedomíte, že priestor medzi pretekmi je málokedy väčší, než štyri týždne, majú čo robiť, aby bolo auto na preteky nachystané. Maká sa aj v ďalších zložkách tímu: o zabezpečenie vzhľadu a funkčnosti zázemia sa stará iná skupina ľudí. Treba riešiť catering, vybaviť ubytovania, vyčistiť karavany, pripraviť oblečenie pre celý tím a zabezpečiť celý komfort tak, aby sa posádkam vytvorilo pohodové zázemie. Rozmiestnenie vozidiel a miest pre servis si robí zase šéf servisu, a ten si svoje požiadavky zväčša povie už pred vyrazením na preteky. Podľa dĺžky celých pretekov sa dopĺňa počet pneumatík a benzínu. Dnes fungujeme z praktického hľadiska na vlastnom stravovaní, takže dvaja ľudia majú na starosti zásoby pre celý tím, čo znamená niekedy aj dvadsať ľudí. Na také štyri dni zabezpečia chod jedálne. Myslím si, že by sme boli schopní upiecť aj tortu (smiech)... Samozrejme treba vždy rátať aj s návštevami partnerov, spriaznencov tímu, novinárov. Počas pretekov má každý svoj presný harmonogram, aby sme splnili všetky požiadavky posádok, ale aj iných potrieb pre bezchybné fungovanie tímu. Čiže ak by sme to zhrnuli, je to nikdy nekončiaci kolotoč na plný úväzok.

Čo sú podľa teba najväčšie problémy súčasného slovenského rally?

Veľmi vážne sa začal dotýkať slovenskej, ale aj stredoeurópskej rally, problém bezpečnosti. Usporiadatelia sa snažia vytvoriť podmienky tak, aby boli preteky maximálne bezpečné. Častokrát to celé stroskotá na jedincovi, ktorý má svoj názor a nie je možné ho presvedčiť o opaku; keď sa k tomu pridá aj nejaká chyba jazdca, tak je vyrobené na vážny problém, občas s fatálnymi následkami. Je to obrovská tragédia, keď sa niečo také prihodí, ale je potrebné problém presne pomenovať, nie zovšeobecniť jednoduchou vetou - „lebo rally". Toto považujem nie za problém, ale za hrozbu, ktorá potom vyvolá všakovaké negatívne nálady. V konečnom dôsledku to môže skončiť s motoristickým športom veľmi zle. Ďalším veľkým problémom sú financie ako pre usporiadateľov, tak aj pre štartujúce tímy.

Poďme späť k umeniu rally. Ktorý manéver patrí medzi najkomplikovanejšie?

Správne sa pohnúť na štarte rýchlostnej skúšky... Keď mi niekto povie, že by sa rád zviezol v mojom pretekárskom aute, tak mu na to odpoviem, že ak sa s tým dokáže správne pohnúť, tak sa môže voziť. Možno sa to zdá jednoduché. No v autách, kde musíte tesne pred štartom pozapínať systémy riadenia diferenciálov, motora, popritom napnúť kardanové hriadele, aby ste pri rozjazde nepotrhali polosi, či spojku, to všetko za odratávania času od desať sekúnd dole a ešte v posledných dvoch-troch sekundách aktivovať ďalším úkonom štartovací program... už to tak jednoducho nevyzerá, však? A keď sa motor náhodou presýti a zhasne, máte hneď problémy dva: stratu 5-10 sekúnd a to ste ešte nevyrazili, pretože to pravdepodobne bude pri štartovaní ešte štrajkovať. Ten druhý problém je, že musíte udržať nervy na uzde a nesnažiť sa to „kamikadze" jazdou dohnať. Vtedy môže prísť problém tretí - rana a koniec pretekov...

Pokračovanie nabudúce...

S Radom Moznerom st. sa rozprával Martin Trenkler

Prečítajte si tiež: Rado Mozner: S oktánmi v krvi