Autosportfoto

Rallye de Tunisie - konečne piesok! (1. časť)

Devätnásty ročník tradičnej africkej rally sa konal na prelome apríla a mája, v čase keď sa končila konkurenčná Central Europe Rally. Práve táto kolízia termínov pripravila Tuniskú rally o väčšinu známych mien a špičkové tímy, ktoré uprednostnili európsku súťaž z dielne ASO. Napriek tomu sa na štart postavilo 163 posádok so zastúpením vo všetkých kategóriách.

Ako už býva v posledných rokoch zvykom, v kategórii motocyklov mala najväčšie zastúpenie značka KTM. Kandidáti na víťazstvo však sedlali stroje iných značiek. Michel Marchini na Yamahe a Thierry Bethys na Honde sa na poslednom Dakare umiestnili v prvej desiatke celkového poradia a boli považovaní za favoritov v jednej stope. Nežné pohlavie malo zastúpenie len vďaka pôvabnej Ludivine Puy, ktorá po prvý raz štartovala na veľkej KTM 690. Jej bývalý tímový kolega z Dakaru Olivier Pain zostal verný menšej Yamahe 450 WRF.



Medzi autami tiež chýbali mená z absolútnej svetovej špičky, na kvalite štartového poľa to však nebolo vidno. Mená ako Paolo Nobre, Dominique Housieaux, Christian Lavieille, Eric Vigouroux a Krzysztof Holowczyk boli predzvesťou napínavých súbojov nielen jazdcov ale aj ich techniky. Nobre usadol do BMW X3 pripraveného tímom X-Raid, Lavieille zostal verný špeciálu Proto Dessoude 05, Holowczyk pilotoval ex-továrenský Nissan Pickup. Housieaux a Vigouroux si vystačili s jednou poháňanou nápravou, prvý menovaný na buggy od Schlessera, druhý na fascinujúcom Chevrolete Silverado. Medzi štartujúcimi bolo mnoho mien známych z Dakaru - Kenjiro Shinozuka a Jean Pierre Strugo na modeli Pathfinder od Nissanu, Jerome Pelichet a Jacky Bourgin na Bowleroch. Práve tieto dve značky boli najčastejšou voľbou zúčastnených posádok, Nissanov sa na štarte zoradil rovný tucet a rovnako tak aj Bowlerov. Treťou najpočetnejšou bola Toyota a nezanedbateľné zastúpenie mali aj rôzne buggy od výmyslu sveta. Na scéne sa znovu objavil aj maličký Fiat Panda 4x4, ktorý debutoval na Dakare 2007. Jediná čisto ženská posádka v zložení Florence Migraine-Bourgnon/Ludivine Marchand-Aune sa spoľahla na Toyotu LC 120.



Nízky počet posádok prihlásených v kategórii kamiónov bol ovplyvnený dvoma faktami. Tým prvým bola Central Europe Rally, ktorú uprednostnili mnohé posádky, medzi inými aj Aleš Loprais na Tatre, Hans Stacey s MANon a kompletný tím Ginaf Rally Power. Druhým faktom sú technické predpisy FIA platné pre súťaže Svetového Pohára CCR. Mnohé kamióny vrátene MANu Hansa Staceyho a silných Ginafov totiž nemajú potrebnú homologáciu a na Tuniskej rally by tak štartovať ani nemohli. Pri pohľade na štartovú listinu by málokto nepokladal za najväčšieho favorita Tomáša Tomečka na Tatre. S novým navigátorom a kamiónom postaveným podľa pravidiel triedy Super Production prišiel bojovať o víťazný vavrín proti desiatke súperov. Elisabete Jacinto (MAN M2000) a Giacomo Vismara (Unimog U400) mali byť hlavnou prekážkou v jeho snažení.



Pre všetkých, ktorí túžili po pravej africkej rally, pripravili ľudia z NPO 4 123 kilometrov dlhú trasu vedúcu územím troch štátov. Prológ vo Francúzsku a hlavne deväť etáp v Tunisku a Líbyi mali byť zadosťučinením pre všetkých „pieskomilov.“

Technické a administratívne preberanie vozidiel a posádok prebehlo v starobylom prímorskom meste Marseilles. To bolo aj dejiskom 2,5 kilometra dlhého prológu. Stovky divákov sa za západu slnka zišli pri trati, aby sa stali svedkami prvých zápolení a bojov o cenné sekundy. Prvým v cieli bol Krzysztof Holowczyk na Nissane Navara a vôbec mu nevadilo, že na konci dňa mal o jedno spätné zrkadlo menej. Len o tri sekundy dlhšie sa na trati zdržal Paolo Nobre na BMW X3 a prvú trojku doplnil Leonid Novickij na Mitsubishi. Štvrtého Christiana Lavieilla v predvečer štartu zastihla smutná správa o smrti jeho matky. V súťaži sa rozhodol pokračovať, čím si chcel uctiť jej pamiatku. O rozruch sa postarala dvojica Patrick Combe, Bruno Davoust, ktorá pár metrov pred cieľom poslala svoj Bowler na strechu. Už prológ postavil motocykle KTM do nezvyčajnej role outsidera. Oscar Hernandez, Olivier Pain, Michel Marchini aj Pedro Bianchi Prata, všetci prví štyria jazdci sedlali Yamahu. Na piatu priečku sa dostal najrýchlejší z quadov, nasledovaný ďalšími Yamahami a Hondou, prvá KTM bola až deviata. Ludivine Puy otvárala štvrtú desiatku so stratou 28 sekúnd. Kamióny prológ neabsolvovali, na prvé súťažné kilometre si tak museli počkať až do Afriky.



Po jednodňovom presune sa účastníci Tuniskej rally ocitli na africkom území. Tu ich čakala prvá, 325 kilometrov dlhá etapa. Meraný úsek bol s dĺžkou 25 kilometrov najkratším v rally, prvé drámy však na seba nenechali dlho čakať. Rodrigo Amaral navigovaný bratom Duartem takmer dokonale napodobnil Combeho kúsok z prológu a tiež učil svoj Bowler váľať sudy. Svoju africkú premiéru oslávil etapovým víťazstvom Leonid Novickij, druhé bolo opäť BMW X3, tentoraz pilotované Orlandom Terranovom. Na predné priečky sa začali predierať aj vozidlá s jednou poháňanou nápravou. Eric Vigouroux (Chevrolet Silverado) obsadil v etape štvrté miesto, Dominique Housieaux (Schlesser Original) siedme, Lukasz Komornicki (SMG Buggy) ôsme. Na opačnom konci výsledkovej listiny sa ocitol Alfredo Merelli na Fiate. Pred neho sa ešte na trati meraného úseku dostal aj Tomáš Tomeček (Tatra), najrýchlejší medzi najväčšími. Druhý Belgičan Tom de Leeuw s novým MANom TGA na neho stratil šesť sekúnd a tretí Giacomo Vismara (Unimog) ďalších deväť. Motocykle Yamaha a ich jazdci (Marchni, Pisano, Pain, Bianchi Prata) zotrvali v čele hodnotenia, do prvej desiatky v etape sa dostal Christophe Meillat na jedinej Kawasaki v štartovom poli, Ludivine Puy sa jedenástym miestom v etape dostala na rovnakú priečku aj v celkovom hodnotení. V kategórii quadov vzbudzoval pozornosť Francúz Christophe Martin, ktorý je od roku 1988 pripútaný na vozík. Ani strata funkčnosti oboch nôh mu nezobrala chuť súťažiť. Najprv ako spolujazdec, neskôr aj ako pilot odjazdil niekoľko sezón vo francúzskom šampionáte sajdkár a od roku 2003 sa na quade pravidelne zúčastňuje AMV Shamrock Rally v Maroku. V Tunisku mu bol oporou tímový kolega Alexandre Giroud, ktorý nezištne zabudol na vlastné ambície a sprevádzal svojho priateľa počas jeho účinkovania v rally.



Druhá etapa mala v ponuke podstatne väčšiu porciu kilometrov ako jej predchodkyňa a účastníkov priviedla na územie Líbye. Na 295 kilometroch sa začali rozstupy medzi jednotlivými posádkami zväčšovať, Marchini nadelil druhému Painovi (obaja Yamaha) takmer 6 minút, tretí Bianchi Prata stratil viac ako 12 minút. Portugalčan sa stal záchrancom nešťastného Pisana, ktorý si pri zrážke s mohutným kameňom zničil navigáciu. Po mnohých blúdeniach natrafil na Pratu a v jeho závese sa bezpečne dostal do cieľa. Farby KTM najlepšie hájili jazdci z Veľkej Británie, Derrick Edmondson a Stan Watt obsadili v etape siedme, resp. ôsme miesto, Ludivine Puy dorazila do cieľového Nalutu na 27. priečke. Tvrdé kamenité cesty v horách umožňovali jazdu pomerne svižným tempom, početné diery a ostré kamene však nedovolili poľaviť v ostražitosti. Víťaz prvej etapy, Leonid Novickij, sa musel vysporiadať s troma defektmi a prepadol sa až do štvrtej desiatky hodnotených. Prvý etapový triumf si mohol pripísať Eric Vigouroux, drobné zaváhanie jeho navigátora však znamenalo, že na trati pobudli o 6 sekúnd dlhšie ako najrýchlejší Lavieille (Proto Dessoude 05). Do prvej päťky sa prepracoval ešte Housieaux (Schlesser Original) a obidve BMW X3. Drobné technické problémy zapríčinili zdržanie modro-striebornej Tatry Tomáša Tomečka, etapa sa tak stala korisťou Elisabete Jacinto.



Tretia etapa z Nalutu da Al Qaryatu viedla panenským terénom, po ktorom dosiaľ žiadne súťažné vozidlo neprešlo. Rýchle kamenito-piesočné pisty už od štartu poskytli dostatok priestoru na využitie maximálnej rýchlosti vozidiel. Kto sa však nechal príliš uniesť, ľahko mohol minúť niektorú z mnohých odbočiek. Zaskočiť sa nenechal Michel Marchini, v tretej etape v rade bol najrýchlejší a upevnil si priebežné vedenie pred druhým Olivierom Painom. Ani na tretej priečke sa neudiala žiadna zmena, naďalej si ju strážil Pedro Bianchi Prata. O pár priečok vyššie poskočila Ludivine Puy, patrila jej 15. priečka. Na štyroch kolesách sa situácia vyvíjala diametrálne odlišne, počas troch dní sa na čele vystriedali tri posádky. Najlepším výkonom dňa si celkové priebežné vedenie uchmatol Krzysztof Holowczyk (Nissan Navara). Zásluhy pripisoval Poliak najmä svojmu navigátorovi: „Jean Marc Fortin sa dnes predviedol v najlepšej forme, naviac sa nám podarilo vyhnúť sa defektu.“ Menej spokojný bol Eric Vigouroux: „Prvých 100 kilometrov bolo veľmi frustrujúcich, stopy viedli všetkými smermi. Mám pocit, že vždy keď sa dostaneme vez Laiveilla, prinesie nám to smolu - najprv sme blúdili, potom prišli o jednu gúm.“ Orlando Terranova „pichol“ rovno trikrát, rekordérom dňa sa však stal jeho tímový kolega Paolo Nobre s piatimi defektmi! V triede T2 (produkčné vozidlá) sa po Nissanoch radovala z víťazstva Toyota vďaka posádke Laurent Rosso-Fabian Lurquin. Medzi kamiónmi sa na prvé miesto vrátil Tomáš Tomeček, v cieli ma namerali čas o 40 minút lepší, ako jeho najbližším prenasledovateľom.



Úvodné kilometre štvrtej etapy svojím charakterom pripomínali predchádzajúce dni - spojovací úsek viedol krásnou asfaltkou, z ktorej posádky prešli na piesčité, rýchle pisty. Od 318. kilometru sa konečne objavili prvé, dlho očakávané duny. K nim sa na jedinej Aprilii v súťaži nedostal zástupca USA John Deykes, vinou techniky ani hendikepovaný Christophe Martin (Suzuki 400 LTZ) a vzdať musela aj Madalena Antas (Nissan Navara), ktorá si v bivaku zranila koleno. V jednej stope ani po štrvrtý raz nedoprial Michel Marchini svojim súperom radosť z víťazstva a ďalej navyšoval svoj náskok. V etape s ním držal krok len Thierry Bethys (Honda 450 CRF), vďaka čomu sa posunul z piateho na tretie miesto. Polepšila si tiež Ludivine Puy, v polčase rally jej patrila dvanásta priečka. S príchodom dún sa razom do čela vyšvihli Schlesserove modré buggy, Housieaux sa do oázy Idri dostal v najlepšom čase, Monterde bol štvrtý. Medzi nich sa dostal Terranova (BMW X3) a Vigouroux (Chevrolet), darilo sa aj talianskym Nissanom, hneď dva sa dostali do prvej etapovej desiatky. Tú uzavrel Holowczyk, ktorý mal ťažké srdce na jednu z modrých bugín: „Vôbec sme ju nevideli prichádzať, len nás zrazu zasypala spŕškou kamenia. Jeden z nich nám rozbil chladič, po provizórnej oprave sme do neho naliali všetku našu vodu.“ Cenné minúty stratil aj Lavieille, po školáckej chybe sa „usadil“ na vrchole duny a kým sa oslobodil z pieskového zovretia, ubehlo takmer 20 minút. Podstatne dlhšie na trati štvrtej etapy pobudol Tomáš Tomeček. Do cieľa zostávalo asi 40 km. keď sa Tatrovka dostala do soliska. Solisko bývalo kedysi jazerom, dnes je však prekryté vrstvou piesku. Táto tenká škrupina udrží motorku, udrží aj auto, kamión však zvyčajne beznádejne zapadá hlbšie a hlbšie. Sám sa z tejto pasce nemá šancu dostať a spoľahnúť sa musí na pomoc iných. Tak v takejto situácii sa ocitla vedúca posádka kategórie kamiónov. Počas čakania, ktoré Tomáš, Vojta a Radek venovali prípravám na vyprostenie, sa na mieste činu objavila helikoptéra organizátora a z nej vystúpil riaditeľ rally Cyril Neveu. Pre Čechov mal (v danej situácii) dobré správy - trať je ďalej pre kamióny neprejazdná, počítajú sa teda časy z druhého kontrolného bodu (CP2). Takisto sľúbil, že k nim pošle pomoc z radov ostatných truckerov. Po pár hodinách sa naozaj objavil Unimog a dva MANy, nechýba medzi nimi Elisabete Jacinto. Spoločnými silami sa pomaly dostali zo zradného soliska a v sprievode lekárskych vozidiel uprostred noci dosiahli bivak v Idri. Tam im Cyril Neveu potvrdil rozhodnutie anulovať časť etapy po CP2, jediná česká posádka v rally tak strávila v čele hodnotenia aj ďalšiu noc