Memoriál Pavla ČIRKU

Čo napísať, keď idem kamarátovi na memoriál? Nič, lebo je to strašne ťažké. Nič mi nenapadá, len toto: Paľko môžeš byť hrdý na Vierku a dcéry, ktoré si tu nedobrovoľne zanechal.

Pretek na Tvoju počesť bol zorganizovaný výborne, tradične nechýbali super stroje zo zahraničia, Beckov, pekná vyhliadka, Čachtice, Kálnická slivovica a dokonca sme sa napchávali mastným chlebom,slaninkou a čerstvými koláčikmi vďaka pani starostke v Ivanovciach.

Záver výboreného podujatia, ako ináč kaštieľ Kočkovce. Paľko páčilo by sa ti to. Máš byť tam hore na čo hrdý!! Ďakujem Vám dámy Čirkové...

A teraz básnička od Lydie Anderlovéj.

Tak rýchlo plynie čas,
po roku prišli sme zas,

spomienky všetkých nás bolia,
slzy sa z očí boľavo ronia.

Slnečné lúče nás dnes asi zradia,
no dažďové kvapky nás neodradia.

Javorinský kraj krásu svoju ponúka,
skrytí v kolóne aut, preto žiadna pokuta.

Súťažné úlohy na nás čakajú,
víťazné poháre nás všetkých lákajú.

Slniečko sa na nás milo smeje,
krásny pocit nás všetkých hreje.

Aktívny a krásny deň za nami,
zberajme sa domov pomaly.

Zbohom Paľko.