Autosportfoto

Jaroslav Katriňák: Už som potreboval počuť zvuk motora

Kým slovenský motocyklista Ivan Jakeš bojuje v Južnej Amerike o vavríny na Rallye Dakar, jeho dlhoročný priateľ i súper v jednej osobe Jaroslav Katriňák sa pomaly zotavuje po úspešnej decembrovej transplantácii pečene. Minulý týždeň absolvoval v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálne medicíny, kde ho operovali, povinnú lekársku pooperačnú prehliadku.



„Výsledky sú dobré, až veľmi dobré,“ hovorí optimisticky Jaroslav Katriňák. „Ďalšiu prehliadku mám naplánovanú na február.“

Jaro nikdy nemal toľko voľného času, ako teraz. „V podstate som na klasickej maródke. Momentálne je dobré, že mám taký voľný režim, aspoň si užijem deti i oni mňa. Každý deň zájdem pozrieť sa do mojej dielne v Martine, ktorú má teraz pod palcom môj brat Rasťo. Práce sa však ešte nechytám. Musím sa vystríhať akejkoľvek namáhavej činnosti.“
                                                                                                  

Napriek všetkému však neodolal a nedávno si vyskúšal jazdu na motocyklovej štvorkolke! „Povozil som sa iba doma na dvore,“ upresňuje Katriňák. „Potreboval som už konečne počuť zvuk motora, ale bola to len taká ľahučká jazda, žiadna divočina. To si ešte nemôžem dovoliť. Zdravie je prvoradé.“

Päťnásobný účastník Rallye Dakar pozorne sleduje aj tohtoročnú súťaž, ktorá sa prvý raz jazdí na juhoamerickom subkontinente. Pochopiteľne, že sa zameriava najmä na kategóriu motocyklov, v ktorej ako prvý Slovák dorazil v roku 2007 do cieľa tejto púštnej rely na konečnom deviatom mieste. Pod drobnohľadom má najmä Ivana Jakeša. „Zatiaľ si počínal veľmi dobre. Pravda, začal opatrne, čo sa však dá pochopiť, keďže jeho cieľom je dôjsť do cieľa. Musí si šetriť aj motor. V jeho prípade je to momentálne najdôležitejšie. Verím, že ho to povzbudí najmä psychicky. Škoda, že už dostal takú veľkú penalizáciu. S celkovým umiestením tak už asi veľa neurobí, ale úspechom bude pre neho aj dôjsť späť do Buenos Aires.“
                                                                                              

Na otázku, na čo by si trúfol on sám, Jaroslav Katriňák iba pokrčil plecami: „To je ťažké povedať. Poznám terény okolo La Sereny, kde sa jazdila Šesťdňová. Trochu som si urobil obraz aj z toho, čo som videl v televízii. Mám pocit, že je tam predsa len iný terén, než v Afrike, aj keď nie všade.“

Zmienil sa aj o daždi, ktorý skropil účastníkov súťaže. „Určite im padol dobre. Dážď na Rallye Dakar je rarita, ale tiež som ho svojho času zažil. Pri mojom druhom štarte, keď som zostal sám v púšti, ale aj naposledy priamo v Dakare nás poriadne búrka do nitky premočila,“ dodal Jaroslav Katriňák.

Zdroj: Anton Pňaček, www.denniksport.sk