Autosportfoto

Dakarské ozveny

Za pár dní zavíta Rallye Dakar po prvýkrát na americký kontinent a podľa všetkého pôjde o dôstojné pokračovanie tejto legendy dištančných pretekov. Tradičný kolorit rallye, administratívne a technické prehliadky sa odohrali tentoraz už o mesiac skôr ako obvykle: 26. a 27. novembra vo francúzskom prístave Le Havre. Vzápätí sa technika nalodila a čakala ju dlhá cesta cez Atlantik do hlavného mesta Argentíny. Zato bohaté tímy, ako napríklad Volkswagen alebo Mitsubishi, poslali súťažnú techniku do Buenos Aires letecky, aby v slanom prostredí lodného podpalubia nedoznala ujmy...
                                                                                                  

Tak čo dakaristov za pár dní vlastne čaká? Na rozdiel od toho afrického Dakaru „najväčšou zmenou bude prejazd pohoria Andy vo výškach, ktoré v Afrike na ceste do Dakaru nie sú,“ uviedol navigátor kamióna LIAZ a pamätník tohto podujatia, Ing. Josef Kalina.

1. etapa (3. január): Buenos Aires – Santa Rosa (733 km, 371 km RS)
Po štarte na Plaza Republica 3. januára 2009 zamieri pestrofarebná karavána na juh,
smerom k Patagónii. Argentínske pampy a extrémne rýchle cesty, možno aj najrýchlejšie z celého preteku – to bude menu, ktoré usporiadatelia súťažiacim naservírujú. Etapa poskytne príležitosť poznať dĺžku ohromných planín Južnej Ameriky. A príležitosť pre každého jazdca, aby sa v priebehu dlhého dňa tiež zbavil problémov súvisiacich s veľkým časovým posunom.
                                                                                                 

2. etapa (4. január): Santa Rosa - Puerto Madryn (837 km, 237 km RS)
Najdlhšia etapa preteku! Nebude však najťažšou. Rýchla prvá časť, prezvesť zradného piesku a mimoriadne dôležitá pozornosť v navigácii – to sú hlavné body tejto „erzety“. Kto sa toho nebude držať, skončí minimálne penalizovaný, ak nie mimo hru.

3. etapa (5. január): Puerto Madryn - Jacobacci (694 km, 616 km RS)
Táto etapa predstavuje náročný, viac ako šesťstokilometrový úsek. Vstup do Patagónie bude doprevádzaný podstatnými zmenami terénu a bude teda vyžadovať vysokú „pilotáž“. Krajina bude značne zvlnená. Pomôcku v orientácii tu budú tvoriť jazerá lemujúce trať, na ktorých bude v priebehu dňa veľké množstvo ružových plameniakov.
                                                                                           

4. etapa (6. január): Jacobacci - Neuquen (488 km, 459 km RS)
V úvode štvrtej „erzety“ budú vysoké požiadavky kladené predovšetkým na ruky motocyklistov, ktorí boli skôr zvyknutí na „vadis“ (vadi, z arabčiny = suché riečište v severnej Afrike a v Arábii – pozn. autora), zatiaľ čo teraz si budú musieť zvyknúť na argentínske „rios“ (zo špan. rio = rieka) s rovnako veľkou pozornosťou. Prvé zoznámenie sa s pieskom a dlhé kilometre v teréne mimo cestu: špeciálka vedúca do Neuquenu naviac v sebe obsahuje nevypočítateľné pasce a každá chyba môže vyjsť veľmi draho.

5. etapa (7. január): Neuquen - San Rafael (763 km, 506 km RS)
Najväčšia skúška jazdcov v priebehu prvého týždňa preteku! Nesmierne dlhá etapa, vyžadujúca vysokú koncentráciu pretekárov. Jazdci sa už stretnú so skutočnými prejazdmi cez mimoriadne dlhé dunové pásmo pretínajúce takmer dvadsať kilometrov. Dlhé časti „erzety“ vedúcej iba v teréne sa budú striedať s technickejšími pasážami sledujúcimi „rios“. Na horizonte sa zjaví horské pásmo Kordiller. Na jeho obdivovanie však nebude čas – oneskorený príjazd do bivaku vždy znamená stratu v poradí.
                                                                                           

6. etapa (8. január): San Rafael - Mendoza (625 km, 395 km RS)
Na úvod dňa hneď takmer šesťdesiatkilometrový prejazd dún. Druhá časť sa javí byť teoreticky ľahšia, jazdcom však v ceste bude stáť široký brod, ktorý na úspešný prejazd bude vyžadovať vysoké nároky. Pri dojazde do Mendozy sa začne objavovať predhorie Ánd.

7. etapa (9. január): Mendoza - Valparaiso (Chile) (816 km, 419 km RS)
Rôznorodý profil tratí, ktorý je typický pre pretek Dakaru 2009, sa objaví aj v siedmej etape a jazdci sa dostanú do pohoria Kordiller. Predtým ich však čaká ešte zdolávanie množstva dún, teda vyrovnávanie sa s pieskom zhodným so saharským, ktorý miestni obyvatelia nazývajú „guadal“. V špeciálke budú prejazdy v horách (výška cca 3000 m.n.m.), v ktorých bude možné zhliadnuť Aconcaguu, najvyšší vrch pohoria Ánd s výškou 6959 m.n.m, ktorá je zároveň najvyšším vrchom Ameriky. Po prekročení hranice sa cesta končí pri mori vo Valparaise.
                                                                                                

10. január: Valparaiso (voľný deň)
Deň voľna príde všetkým vhod. Na africkom Dakare bývalo zvykom mať drakonickú etapu pred dňom voľna, naopak etapa po voľnom dni býva vnímaná ako relatívne ľahká, rozjazdová. Bude to aj prípad 31. ročníka, na ceste k púšti Atacama čaká súťažný konvoj iba relatívne krátka špeciálka.

8. etapa (11. január): Valparaiso - La Serena (652 km, 294 km RS)
Po dni odpočinku na pobreží Pacifického oceána sa bude jazdcom ľahšie vyrážať na trať. Horské cesty budú vyžadovať zdatných jazdcov a špecialisti na navigáciu budú môcť ukázať, čo skutočne vedia. Pretekári idúci na čelných pozíciách tu môžu skôr stratiť než získať.
                                                                                              

9. etapa (12. január): La Serena - Copiapo (537 km, 449 km RS)
Sme v prvej časti rozhodujúcej bitky! Povesť púšte Atacama, známej ako najsuchšia púšť, bude jazdcami otestovaná. Tí, ktorí majú radi duny, tak budú spokojní, ale nevyhne sa im aj hodne kamenia. „Erzeta“ so sebou prinesie časté zmeny terénu. Ťažká navigácia s dlhými prejazdmi dún na konci etapy bude vyžadovať vysokú koncentráciu vodičov, musiacich preukázať svoje jazdecké kvality.

10. etapa (13. január): Copiapo - Copiapo (690 km, 670 km RS)
Špeciálka v tejto etape je najdlhšia a najťažšia z celého preteku. A tak ako v predošlej etape, aj v tejto sa pretekári na konci dňa stretnú s radom dún, tiahnucich sa v diaľke niekoľkých stoviek kilometrov. Aj skúsení jazdci sa stretnú s niečím novým: chilské duny sú ohromné hory piesku a všetci tak budú musieť zvládnuť výjazdy a zjazdy po ich stranách dlhších ako jeden kilometer. Vplyvom extrémnych teplôt v tejto oblasti nikto nevie, ako sa piesok bude vôbec správať. V každom prípade nielen umenie jazdcov bude tým najdôležitejším pre dojazd do cieľa.
                                                                                               

11. etapa (14. január): Copiapo - Fiambala (Argentína) (680 km, 215 km RS)
V tejto najgrandióznejšej „erzete“ preteku bude veľmi dôležité umenie aj druhých vodičov posádok. Ráno karavána opustí Pacific smerom k hraniciam. Medzitým bude nutné sa priebežne rozhodovať, ktoré údolie si zvoliť pre trať. Návrat do Argentíny povedie cez okúzlujúce okolie Paso San Francisco v nadmorskej výške cca 4700 m.n.m. Koniec dlhej etapy nazývanej „deň farieb“ zavedie jazdcov do piesočnej krajiny podobajúcej sa Mauretánii. A ak ešte zasiahne vis major, tak pretek môže zažiť „Bolívijskú zimu“, pri ktorej môžu súťažiaci zažiť v prostriedku leta sneženie!

12. etapa (15. január): Fiambala - La Rioja (518 km, 253 km RS)
Špeciálka, pokiaľ ide o prejazdy, bude zameraná na technickú stránku jazdy. Jazdci sa stretnú s rôznymi typmi dún, vrátane veľmi skľučujúcich „bielych dún“. Táto etapa môže značne zamiešať poradím, predovšetkým preto, že doprovodné vozidlá nebudú mať prístup do bivaku vo Fiambala. Bude teda nutné držať sa pravidla „Ísť tak, aby sa šetrilo vozidlo“.
                                                                                              

13. etapa (16. január): Rioja - Cordoba (753 km, 545 km RS)
Aj keď jazdci budú mať za sebou tisíce kilometrov, stále ich v tejto „erzete“ neminie boj so značným fyzickým zaťažením. Etapa bude v znamení kaktusov. Tento úsek je súčasťou Svetového pohára konaného každý rok v Cordobe, ktorého fanúšikovia bezpochyby budú zárukou veľkých osláv.
                                                                                                 
14. etapa (17. január): Cordoba - Buenos Aires (792 km, 227 km RS)
Na záver jazdcov čaká príjemnejšia krajina, aj napriek ich vysokej koncentrovanosti predovšetkým na dlhých zvlnených úsekoch. 18. januára sa už žiadna „erzeta“ nepôjde, na programe bude iba triumfálne vyhlásenie víťazov. Všetci, ktorí sa v cieli objavia, budú víťazmi.
                                                                                                 

Dakar stojí na prahu novej epochy a nikto zatiaľ netuší, aká dlhá epizóda to bude. Je však jasné, že juhoamerická podoba najslávnejšieho motoristického maratónu nebude iba púhou náhradkou pre spomínanie dakarských bardov na africké piesky. Dakar 2009 naviaže na to najlepšie zo svojich tradícií a pridá k nim množstvo nového a doposiaľ nepoznaného. Obtiažnosťou a rozmanitosťou pravdepodobne iba ťažko bude mať porovnanie. Aj preto zostane výnimočný.