Autosportfoto

Armin Schwarz a Amerika - nerozlučná dvojica

Sezóna 2005 bola Arminova posledná v kráľovskej triede rally a rozhodne sa nezaradila medzi tie, na ktoré by rád spomínal. Impulz, ktorý ho motivoval k ďalšej jazdeckej aktivite, našiel za morom, v podobe účasti na legendárnej Baja 1000. Novo založený tím All German Motorsports debutoval na náročných tratiach mexickej púšte v roku 2006 a hoci sa posádka do cieľa nedostala, bolo jasné, že Armin sa za volant silnej buggy opäť čoskoro posadí.

Rok 2007 bol venovaný rozširovaniu tímu a hľadaniu ideálnej zostavy. V troch súťažiach vybojovali jazdci Armin Schwarz a Matthias Kahle dve Top 5 umiestnenia vo svojej triede, odolala im len Baja 1000. Kompletná sezóna piatich štartov v roku 2008 vyniesla tímu tri pódiové umiestnenia, pričom dvakrát z toho bolo víťazstvo v triede. Ani to však nestačilo na zisk titulu šampióna Class 1 (Unlimited Buggies) a posádke v zložení Armin Schwarz a Martin Christensen pripadol bronz.



Ani v sezóne 2009 nie sú ciele tímu malé. Snaha a odhodlanie získať čo najviac víťazstiev a bodov rezonujú celým tímom a ženú vpred nielen jazdcov ale aj ostatných členov All German Motorsports. Ako si počínali na prvých dvoch podnikoch tohtoročného šampionátu SCORE nám prezradí Armin osobne.

Laughlin Desert Challenge: Dráma na úvod - fantastická rýchlosť, nepríjemné odstúpenie

(23.-24.1.2009) Pätnásty ročník Laughlin Desert Challenge si pre mňa nachystal jednoducho všetko: jazdcu na špici, dôkaz o výnimočnom duchu tímu, ale aj frustrujúce odstúpenie. Poďme však pekne poporiadku. V sobotu aj v nedeľu bolo naplánovaných desať, zhruba osem kilometrov dlhých, okruhov na trati v Nevade. Ja som mal odjazdiť sobotnú časť a Martin (Christensen) tú nedeľnú.

Sobota začala priam báječne. Odštartoval som štvrtý a už po dvoch kolách som sa ocitol vo vedení. A to na jednej z najťažších tratí celej mojej kariéry. Bolo to jedno veľké staccato skokov, jám, rýchlej jazdy a bláznivých manévrov. Bol som však prvý. Teda aspoň do chvíle, kým sa asi 2,5 kilometra pred cieľom neodtrhlo rameno zavesenia ľavého predného kolesa. Ani to však nie je dôvod vzdať sa. Podarilo sa mi dostať buggy do cieľa a to dokonca na treťom mieste. Bolo to skutočne veľkolepé, fanúšikovia takúto akciu jednoducho milujú.



Oprava zavesenia kolesa a celková kontrola vozidla boli prácou na celú noc. Martin prišiel za mnou a vraví: „Pozri, dnes si bol veľmi rýchly. Myslím, že by si mal odjazdiť aj zajtrajšiu časť. Ja cez noc dohliadnem na opravu.“ Čo na to povedať? Martin je pravý tímový hráč. Všetko čo som mohol povedať bolo „Ďakujem“ a poriadne si odpočinúť.



V nedeľu pred štartom ma Martin oboznámil so stavom vozidla. „Auto je viac-menej v poriadku, má to však jeden háčik. Obmedzovač výkonu nefunguje poriadne, tak sme ho vyradili z činnosti. Všetok výkon tak pôjde priamo na prevodovku.“  Po štarte som sa hneď v prvom kole dostal do na prvú pozíciu. Už v druhom kole to však prevodovka nevydržala a ja som zostal stáť v oblaku prachu. Mrzuté je, že sme na tej istej súťaži, na tom istom mieste a z toho istého dôvodu skončili aj pred rokom. Nanešťastie nemôžeme kvalitu tejto súčiastky skontrolovať sami, musíme sa spoľahnúť na výrobcu.



Ale čo, sezóna je ešte len na začiatku, pred nami sú ďalšie štyri podujatia, v hre je stále dosť bodov. Druhou súťažou je Tecate SCORE San Felipe 250, na ktorej sme minulý rok vybojovali naše prvé víťazstvo a tento rok oň budeme zo všetkých síl bojovať znova.


Tecate SCORE San Felipe 250: Jazda po špičkách

(14.-15.3.2009) Tretie miesto v druhej súťaži šampionátu SCORE je nepochybne dôvodom na oslavu. Nuž, nechcem sa veľmi sťažovať, ale na rovinu priznávam, že radšej by som zopakoval náš minuloročný výsledok, keď sme vyhrali vo svojej triede.

Mám dojem, že ešte nikdy som s našou buggy nejazdil tak opatrne. Pri testoch sme zistil,i že obmedzovač výkonu stále nefunguje tak ako by mal. Spolu s Martinom sme museli držať naše súťažné nadšenie na uzde a sústrediť sa na šetrný dojazd do cieľa. Na prvých pätnástich kilometroch som pred seba pustil štyroch súperov. A nebolo to pre mňa ľahké.



V cieli sa však naša opatrnosť ukázala byť správnym rozhodnutím. Tých 232 míľ (370 kilometrov) dvadsiateho tretieho ročníka San Felipe 250 viedlo tým najhorším terénom, aký som už dlho nevidel. Prvých osemdesiat kilometrov viedlo neskutočne rozbitou traťou, s pol metra vysokými terénnymi vlnami. Cítil som sa ako by som jazdil ródeo na býkovi, bol som úplne dobitý. Nasledovala jazda v hlbokom štrku riečneho koryta. Pred zapadnutím vás tu zachráni jedine obrovský výkon a točivý moment.

Potom však prišlo na rad vyschnuté soľné jazero. Za normálnych okolností je tu horúco ako v peci, teraz však bolo chladné. Dvadsať minút jazdy na plnú plyn, s rýchlosťou cez 190 km/h. Bolo to fantastické: osemvalec za chrbtom buráca, vzduch sviští okolo prilby a vozidlo ukrajuje míle jednu za druhou. Do reality nás vrátili duny s ako múka jemným pieskom a nekonečnými možnosťami ako a kde zapadnúť.



Po 122 míľach sa menili jazdci. Cítil som mix radosti z toho, že som vozidlo odovzdal Martinovi v dobrom stave, a zároveň frustrácie z toho, že som sa musel držať späť. Jazdím predsa aby som vyhrával. Martin mal pred sebou náročnú úlohu. V južnej časti okruhu musel čeliť mohutným dunám a ťažkým trialovým úsekom v horách. Ak však niečo Martin vie, tak je to kľudná, rýchla a čistá jazda. Klobúk dolu a ďakujem za skvelú tímovú prácu.

Klobúk dolu aj pred Arminom Kremerom, ktorý celých 232 míľ odjazdil úplne sám. V cieli si bol jednou vecou absolútne istý: ešte nikdy nezažil tak náročnú súťaž. Buggy doviedol do ciela na jedenástom mieste v triede a potvrdil tak úspešné vystúpenie nášho tímu.



Do tretieho podujatia šampionátu SCORE zostáva dva a pol mesiaca. V priebehu nasledujúcich týždňov vás však naďalej budeme zásobovať mnohými vzrušujúcimi novinkami. Zostaňte nám verní.

Armin Schwarz