Autosportfoto

Óda na motoršport

Hneď na úvod chcem napísať, že nie som ani novinár, ani človek zaplatený za robenie reklamy, lobovania alebo niečoho podobného. Poslať tento text do redakcií internetových stránok, ktoré sa zaoberajú motoršportom, nebolo vôbec ťažké. Som len dlhoročný fanúšik a zvedavý pozorovateľ motoršportu, ale v kútiku duše som si prial, aby tento text už konečne niekto napísal. V skutočnosti by mali o týchto veciach písať iní ľudia a nie my, fanúšikovia, no nejako to stále neprichádzalo.

Jednoducho by som sa veľmi rád poďakoval všetkým ľuďom, ktorí sa v pozitívnom zmysle podieľali a aj naďalej podieľajú na formovaní budúcnosti všeobecného motoršportu na Slovensku. Hovorím o ľuďoch, ktorí vymýšľajú, plánujú a organizujú podujatia. O novinároch a majiteľoch motošportových internetových stránok, ktorí o týchto veciach píšu a vytvárajú priestor pre sponzoring a o fotografoch, ktorí to celé zvečňujú do obrazových momentov.

V samotnom základe je mi osobne úplne jedno a dokonca to považujem za absolútne nerelevantné, či na tom niekto zarába peniaze, alebo to robí dobrovoľne či z lásky, pretože aj tu je poznať problém v našom myslení. Pretože robiť niečo zadarmo a z lásky nie je ani zďaleka garanciou kvality.

Za posledných pár rokov sa na Slovensku v motoršporte udialo skutočne veľmi veľa. Každý ma právo na svoj názor, či už kompetentný alebo subjektívny , no myslím si, že spoločne môžeme konštatovať, že slovenský motoršport dostáva pomaly ale určite ten správny smer. Za správny smer totiž považujem už samotný moment pozastavenia sa a uvedomenia si potrebnej zmeny a nového prístupu k celej tematike. Chýbajúca, respektíve slabá alebo dokonca zabudnutá minulosť slovenského motoršportu môže byť príležitosťou na zmenu a nový začiatok a ten sa rodí v hlavách.

Nerád by som budil dojem, že nechcem písať a ďakovať i samotným jazdcom, ale v otázke či bola skôr sliepka alebo vajce, som toho názoru, že v momentálnom stave je dôležitejší organizátor ako jazdec. Niekoľko veľmi šikovných ľudí tu u nás už dokázalo naplánovať a aj zrealizovať vskutku kvalitné motoršportové podujatia. V tejto kvalite ich poznáme predovšetkým zo západu, kde majú skúsenosti a použiteľnú históriu, ktorá nám chýba. A nechýba len história, ale aj prostredie.

Otvorené dlhy, nesplnené sľuby, pohnevané úrady, ale aj mylne zmýšľajúci ľudia v neporiadku, ktorý nám tu ostal z minulosti, spôsobujú, že nie je jednoduché niečo zorganizovať. K organizačným schopnostiam je teda potrebné taktiež mať porciu obchodného talentu, komunikatívnosti, ale predovšetkým energie presvedčiť hlavne tých „ostatných ", nezainteresovaných o tom, že motoršportové podujatia majú aj pre nich použiteľný rozmer. Kvalitné podujatia v západnej Európe sú spoločenským a aj finančným prínosom pre daný región a to aj pri menšom podujatí, kde je priamo zúčastnených 200 - 300 ľudí. Veľké akcie sú už o zaujímavejších číslach. Ten, kto bol na majstrovstvách Európy v Rechbergu, určite vie, o čom hovorím. Téma sponzorstva, tu dostáva úplne nový význam a rozmer.

Ďalšiou skutočnosťou bolo i chýbajúce miesto, či priestor a to vo svojom širšom a plnom význame. Pri téme organizovania podujatí sa tento fakt nedá obísť, pretože aj tu hovoríme o ľuďoch, o ktorých hovorí tento článok. Bez adekvátneho priestoru nemôže nič vzniknúť. Športové disciplíny ako aj samotní športovci sa rodia, začínajú a vyvíjajú na športoviskách. Pri téme Slovakiaring musí aj ateista nahlas priznať: chvála Pánu Bohu! Pretekárske okruhy sú všade na svete vlajkové lode, sväté stánky motoršportu.

Prirodzene, že aj náš okruh potrebuje čas na svoj vývoj. Kritické hlasy na adresu Slovakiaringu by si mali uvedomiť, čo všetko sa tu za relatívne krátke obdobie jeho existencie zorganizovalo a zrealizovalo. Celý tím ľudí okolo Slovakiaringu už dokázal zorganizovať všetky dôležité motoršportové série a to aj napriek chýbajúcim skúsenostiam, pretože historicky sme tu motoršport v tejto forme nikdy nemali, čo bolo veľkou výzvou pre personál a samotnú organizáciu. Meno pána Ladislava Šnegoňa je spomínané v pozitívnom svetle aj mimo Slovenska.

Nerád by som na niekoho zabudol. Skutočne šikovní, svoju zodpovednosť si uvedomujúci ľudia dokázali, že majú organizačné schopnosti, rozumejú radostiam, starostiam a momentálnym potrebám motoršportu a dokážu na Slovensku ponúknuť kompletne motoršportové podujatia, ktoré majú potenciál do budúcnosti a využiteľnosť aj mimo hraníc Slovenska.

V širokom zábere, ako vstupná príležitosť sú tu najmä preteky halových motokár, ktoré dosiahli na Slovensku za posledné roky európsku úroveň a pritiahli zahraničných jazdcov. Taktiež i finančne zaujímavý Autoslalom a vo svete stále populárnejšia Drift scéna, šprint, či vrchy. Partia ľudí okolo pána Kollárika na Dobšinej postavila na nohy preteky o ktorých sa ešte dnes rozpráva. Bez pochybnosti, vďaka ľuďom tohto organizačnému tímu tu máme fantastické podujatie v celej svojej komplexnosti a európske preteky do vrchu majú na Slovensku svoje pevné miesto. Svetová popularita rally je neprehliadnuteľná. Na slovensku patrí rally k disciplínam s dlhodobo najväčšou členskou základňou. Rally si z organizačného hľadiska vyžaduje najviac finančných prostriedkov a preto je najnáročnejšia no napriek tomu má u nás známu a dlhoročnú históriu. Či už spomenieme najznámejšiu Rally Tatry, ktorá v jej novodobej histórii zaznamenala najmä v svojej „matadorskej" ére viac vrcholných podujatí zaradených do európskeho a aj českého šampionátu. Kvalitným štartovým poľom, náročnými traťami viackrát zaujala Rally Košice, keď hostila tie najlepšie posádky z okolitých štátov, ktorých majstrovstvá do Košíc už mnohokrát zavítali. Je však na škodu veci, že táto disciplína doslova žije a prekvitá iba na ekonomicky podvyživenom východe republiky kde občas, iba na jednu erzetu prídu tisíce divákov, čo je číslo v iných druhoch športu úplne nevídané.

Motorkárom a PAO okruhárom priniesol Slovakiaring všetko čo potrebujú. Nie je super vidieť na veľkých podujatiach slovenských jazdcov ako Konôpka, Rosina, Homola či Gonda? Ak nie, tak skutočne nerozumiem z čoho sa chce slovensky fanúšik motoršportu ešte tešiť.

Za týmto všetkým stoja osoby, ktoré to v hlavách plánujú a na papieri realizujú do konečnej podoby. Organizátori, ktorí vytvárajú priestor pre náš koníček. Ľudia ako Martin Trenkler či Tibor Szabosi, ktorý naše víkendové emócie a zážitky zvečňujú prostredníctvom fotografie a my si ich môžeme v pondelok ráno pri káve pozrieť na Szabosiho Autosportfoto a Čabákovom Topspeede. Bez hlasu Štefucu, Žgravčáka a Miklóšika si už ani nevieme a ani nechceme preteky a motošportové akcie predstaviť.

Serióznym organizátorom, novinárom, fotografom a všetkým tým ľuďom patrí veľká vďaka a mentálna podpora do budúcnosti, aby to všetko robili aj naďalej. Tu to začína; oni píšu scenár, ktorý my budeme žiť. Keď budú oni robiť zodpovedne svoju robotu, tak si aj my prídeme na svoje.

Nedávno som potreboval nový pretekársky overal. Predavač povedal krátko a stroho: „nemám, predali sa". Hovorím si, že to je dobré znamenie.

Michal Krasnansky