Autosportfoto

Rallye Košice 1999 na jedničku

Dátum konania: 28.-29. mája 1999
Štatút súťaže: majstrovstvá SR - koef.4, majstrovstvá Európy - koef. 2
Dĺžka trate: 662,45 km
Počet rýchlostných skúšok: 21 (1 zrušená)
Dĺžka rýchlostnych skušok: 225,45 km
Charakter rýchlostných skúšok: asfalt rôznej kvality
Počet štartujúcich posádok: 41
Počet klasifikovaných v cieli: 25
Počasie: sucho, slnečno

Za krásneho jarného počasia sa 28. až 29. mája 1999 konala druhá súťaž M-SR (koef. 4) započítavaná aj do ME (koef. 2). Dĺžka trate 662 km s 21 rýchlostnými skúškami (225 km dokonale preverila 41 štartujúcich posádok, hlavne tiež kvalitu a odolnosť ich techniky.

Jubilejný 25. ročník košickej rely sa prekvapujúco obišiel bez loga tradičného sponzora VSŽ a hoci organizátori do poslednej chvíle stáli pred dilemou, či súťaž pôjde alebo nie, nakoniec nedostatok finančných prostriedkov sa v kvalite prípravy a priebehu rely neprejavil, ba práve naopak, Košičania aj napriek tomu pokračovali v nasadenom trende a každoročne sú lepší a lepší.

Vysoko nasadený trend organizátorov prvej rely M-SR v Prešove nútil Košičanov k maximálnemu úsiliu, ktoré sa prejavilo aj v zavedení novinky na slovenských rely - skúšobného úseku, kde si všetky posádky mohli vyskúšať a nastaviť svoju techniku pred štartom.

Vydaním spravodaja po prvej etape rely, aj zásluhou profesionálne riadeného tlačového strediska novinármi (Dudeková, Glovičko) píšucími o rely už niekoľko rokov, už tradične špičkovým zabezpečením rýchlostných skúšok si košická rely podala ďalšiu prihlášku na zvýšenie koeficientu v rámci ME. Bohužiaľ, pravdepodobne reorganizácia systému ME v rely, prebiehajúca v nasledujúcom roku vo FIA, ako aj slabšia medzinárodná diplomacia SAMŠu nepriniesla ani tohoto roku vytúžené zvýšenie koeficientu.

Neúspešné rokovania o tradičnom zaradení Majstrovstiev Maďarska, prípadne Poľska čiastočne eliminovalo vypísanie otvoreného M-SR, čo prinieslo účasť 8 českých a 5 maďarských posádok.

Nezaradenie okruhovej RS síce ochudobnilo propagáciu rely v Košiciach, ale na druhej strane prispelo to k bezpečnosti celej súťaže, kedže pre enormný záujem divákov sa veľmi ťažko zabezpečuje, hlavne v Košiciach, takáto rýchlostná skúška.

Poďme však ďalej - štartové pole síce nebolo veľké, ale uchádzačov o prvenstvo v jubilejnom ročníku košickej rely a tiež v jednotlivých triedach bolo niekoľko.

Po neúspešných štartoch v českom šampionáte si „matadoráci" Chovanec - Holáň s managerom ing. Jelčicom stanovili jasnú prioritu pre sezónu 1999 - zisk titulu absolútneho majstra Slovenska. To sa samozrejme nepáčilo jazdcom Transpetrolu Suško-Horniaček (Toyota Celica GT4 z dielne JM Engeniring Zlín) a samozrejme po skúške v Prešove do bojov chceli zasiahnúť aj „styllexáci" Haberman - Hadžia (skúsený Jirátko z úlohy spolujazdca prešiel v tíme do funkcie poradcu). V najsilnejšej triede si pred štartom veril aj Béreš, dúfajúc, že jeho Mazda konečne vydrží. Spestrením bola aj Toyota Celica Maďara Budaia (tiež z dielne JM Engeniring, ale už „presťahovaná" do Maďarska).

V skupine N sa schyľovalo na zaujímavý súboj. Suverén skupiny Gargulák-Malčík (Slovnaft rallye team) si v Košiciach aj pri neúčasti prihláseného Poliaka Pinelesa na konkurenciu nemohol sťažovať. Po ročnej „finančnej" odmlke sa prekvapujúco
s „enkovým" Mitsubishi EVO III (paradoxne prenajatým práve od tímu Garguláka) objavila služobne najstaršia slovenská posádka, absolútni majstri z roku 1997 Drotár-Bánoci. Všetci diváci, ale hlavne Gargulákov tím, čakali, ako im staršie „enko" sadne do rúk. Ďalším prekvapením bol Čech Tošovský s nestarnúcim Krečmanom (odskočil si z Křečkovho fordu, aby ambicióznemu Tošovskému pomáhal skúsenosťami dostať sa čo najrýchlejšie do českej súťažnej špičky). Tejto trojici mali sekundovať tradiční účastníci N-skupiny Pintér, Štefuca, Grančaj a novic Škrovina.

Všetky ambície štartujúcich posádok mala potvrdiť alebo vyvrátiť hneď prvá rýchlostná skúška - Jahodná, kde na 15,1 km sa trikrát menil charakter trate od širokého asfaltu po úzku lesnú cestu. Podľa očakávania najlepší čas dosiahol Chovanec, Haberman bol o 7,2 sekundy a Suško o 12,3 sekundy pomalší. Na tejto RS zhasli všetky nádeje Béreša, jeho Mazda povedala dosť (tesnenie nad hlavou).

V N-skupine hneď na úvod dal Drotár Gargulákovi najavo, že jazdiť nezabudol a že o prvé miesto v Košiciach bude musieť riadne zabojovať - nadelil mu 5,2 sekundy a dosiahol štvrtý absolútny čas. Tošovský už strácal 32 sekúnd, pričom pred ním bol aj nováčik Škrovina ( Ford Escort Cosworth z dielne Haberman Motosport).

Na druhej rýchlostnej skúške okolo priehrady Ružín kvality svojej Toyoty preukázal Suško, keď Chovancovi dal 3,9 sekundy. Druhý Haberman, skončiaci sekundu za Suškom, začal svoj krásny Ford Escort WRC (od Maďara Seleckého) „rozoberať", keď po efektnom prejazde cieľovej zákruty odtrhol zadný nárazník pri škrtnutí zábradlia mosta cez Ružín. Gargulák zvýšil tempo a dal Drotárovi 1,9 sekundy.

Na tretej RS Družstevná, ktorá už v tréningu avizovala veľmi šmykľavý asfalt, znovu vyhral Suško pred Chovancom (+3) a Habermanom (+3,2). Štvrtý Drotár dal Gargulákovi 2,4 sekundy. Celé prvé kolo končilo na 4. RS Opiná (12 km). Tu vyhral Chovanec pred Habermanom (+4) a Suškom (+5,9). Drotár sťažujúci sa na neúčinné brzdy dostáva od Garguláka 11,1 sekundy.

V prvom kole okrem Béreša vypadol aj Zedník (RS3), svoju Astru „zrušil" o strom Šenkeřik, Forda otočil na strechu Talpaš (RS1) a havaroval aj rýchle idúci Škrovina (RS4). Pre odtrhnutie závesu (RS2) vypadávajú nádejní Múdry - Cserhalmi a po servisnej pauze aj Laurinc na Astre.

Druhé kolo bolo v znamení poruchy serva na Suškovej Toyote, no Igor bojoval a aj napriek takmer neprekonateľnému odporu volantu chcel v piatok dôjsť do cieľa (pre náhradné servo sa mechanici JM Engenering museli vydať na cestu do Zlína).Na RS8 Opiná po prvom horizonte dopadol Haberman do protisvahu, utrhol predný nárazník, podbehy, dostal defekt a tak zákonite stratil na Chovanca takmer dve minúty. Táto RS (Opiná), aj keď perfektne organizačne pripravená bola pre tretí prejazd zrušená, kedže tím Styllex nahlásil na riaditeľstvo rely nedisciplinovaných divákov, hádžucích po súťažných autách ostré predmety, ktoré môžu zapríčiniť defekt (už po prvom prejazde Opinou to nahlásil Chovanec, ktorý našiel v prednej mriežke nárazníka svojho forda „ježka" - profesionálne urobeného z ostrých klincov). Riaditeľ súťaže preto správne tretí prejazd Opinou zrušil.

Po prvom dni teda jasne viedol Chovanec. Druhý Haberman po spomínanom defekte strácal minútu a pol a Suško po heroickom boji so servom minútu a 43 sekúnd. Štvrtý bol Gargulák a pol minúty za ním Drotár. V F2 prekvapujúco viedol Krupko, ktorý problematického Renaulta Clio tentokrát vymenil za Škodu Oktávia po Lipčákovi.

Druhý deň ráno sa štartové pole vydalo na juhovýchod od Košíc na ťažké lesné, úzke rýchlostné skúšky v Slanských horách. Hneď po štarte v sobotu ráno Suškovi konečne vymenili servo (v servisnej zóne, kde sa mohlo len tankovať), aj Habermanovo súťažné náradie začalo aj zvonku pripomínať Ford WRC a tak hon na líšku (v tomto prípade Chovanca) mohol začať.

Na veľké prekvapenie všetkých však prvú sobotňajšiu RS vyhráva Gargulák. Pravdepodobne, keď jeho mechanici vymenili vo večernej servisnej zóne Drotárovi nefunkčný hlavný brzdový valec, doladil si aj svoje nové EVO 5 na charakter RS druhého dňa, čo sa pri neodškriepiteľnom jazdeckom umení Garguláka muselo prejaviť. Za jazdcom Slovnaft rallye tímu v tejto RS nasledovali Suško (+3,4), Haberman (+3,6) a Chovanec (+4,4).

Bolo jasné, že Chovanec začal svojho Forda šetriť a taktickou jazdou si chcel udržať prvé miesto až do konca. Z ďalších posádok sa začal zrýchľovať Budai na Toyote, Tošovský na Mitsubishi, dobre si počínal aj Pintér so Subaru. Skvelé časy začal robiť Vezprémi so starým Peugeotom 205 až po osudnú RS 15, kde auto po niekoľkých premetoch celkom odpísal. A tak taktovku v F-dvojkách prevzal jeho maďarský kolega Radó.

Na predposlednej RS vzrušenie ešte priniesol Drotárov defekt, čím sa Budaiova Toyota dostala v celkovom poradí pred Drotára. Ani 6 najlepších časov z deviatich RS druhého dňa nepomohlo Suškovi k zlepšeniu svojho postavenia, hoci divákov privádzal do vytrženia (aj šéfa JM Engeneging), keď so svojou Toyotou často rozširoval úzke kľukaté cestičky RS aj o krajnice a priekopy. Haberman sa druhý deň ukľudnil a až na niekoľko „hodín" ho Ford WRC bezpečne doviezol na druhom mieste do cieľa. A tak večerné Košice privítali na cieľovej rampe za nádherného ohňostroja ako prvého Chovanca s Holáňom z Matadoru, druhý bol Haberman s Hadžiom (Styllex B.E.I.V.), tretí Gargulák s Malčíkom (Slovnaft rallye team), štvrtí nakoniec Maďari Budai-Kecskemethy, piaty Drotár s Bánocim, jazdiaci tiež za Styllex B.E.I.V.

Bezchybná organizacia, napínavé boje na trati, krásne jarné počasie, to všetko charakterizovalo jubilejný 25. ročník Rallye Košice.
Organizátorov, o ktorých už bola reč v úvode, je zbytočné ďalej spomínať. Snáď na záver len jednu perličku, ktorú doteraz nebolo na našich rely vidieť. Slávnostné vyhlásenie výsledkov ukončil neplánovane spontánnym ďakovným vystúpením Igor Drotár (hoci aj trošku nespokojný so svojim výsledkom), a na znak vďaky odovzdal za všetkých účastníkov symbolicky jeden z pohárov (ktorý tu vyhral) riaditeľovi preteku JUDr. Szeczinovi pre všetkých usporiadateľov za perfektne pripravenú súťaž. Proste za 25. ročník si zaslúžia jasnú jedničku.

KONEČNÉ PORADIE

1. Stanislav Chovanec - Karel Holáň CZ Matador Rally Team Ford Escort Cosworth A8 2:02:07,5 hod.
2. Bedřich Haberman - Ivan Hadžia SK Styllex Tuning B.E.I.V. Ford Escort WRC A8 2:04:44,0 hod. +2:36,5 min.
3. Michal Gargulák - Jiří Malčík CZ Slovnaft Rally Team Mitsubishi Carisma GT N4 2:05:14,1 hod. +3:06,6 min.
4. Igor Suško - Emil Horniaček SK/PL AMK Transpetrol Senica Toyota Celica GT4 A8 2:05:25,1 hod. +3:17,6 min.
5. Béla Budai - Zoltán Kecskeméty H Budai Team SE Toyota Celica 4WD A8 2:09:12,3 hod. +7:04,8 min.
6. Igor Drotár - Vladimír Bánoci SK Styllex Tuning B.E.I.V. Mitsubishi Lancer EVO III N4 2:09:47,5 hod. +7:40,0 min.
7. Jiří Tošovský - Jan Krečman CZ Jiří Tošovský Mitsubishi Lancer EVO V N4 2:10:42,9 hod. +8:35,4 min.
8. Andrej Pintér - Peter Šramatý SK Petty Racing Subaru Impreza N4 2:15:16,5 hod. +13:09,0 min.
9. István Radó - Tibor Iszai H Radó Rally Team Honda Civic 1,6 VTI A6 2:19:41,2 hod. +17:33,7 min.
10. Alexander Štefuca - Michal Karpát SK AMK Transpetrol Senica Ford Escort Cosworth N4 2:22:09,6 hod. +20:02,1 min.

Rallye Košice - konečne na trati !

Ako to videl spolujazdec posádky Drotár-Bánoci :

Po viac ako ročnej pauze, vyplnenej nekonečným každodenným trápením sa nad otázkou, kde na to zohnať, sme sa nakoniec znovu dočkali. Prvá súťaž v Prešove sa už stihnúť nedala, o to viac sme sa tešili na Košice.

Napriek našim "niekoľkoročným skúsenostiam" (prvá súťaž v roku 1973) sme však od základu zmenili vozidlo. Kvôli nedostatku peňazí sme zvolili alternatívu - skupina N, vychádzajúc z toho, že radšej s "enkom" celú sezónu ako dve rallye s "áčkom". Pri rozhodovaní, s akým, jednoznačne sme stavili na Mitsubishi. Kúpilo sa v prevedení EVO IV od nášho dlhoročného českého priateľa Ing. Václava Arazima po sezóne 1998. Prvé dojmy boli až na výkon vcelku dobré. Auto sedelo, brzdilo, akurát išlo ako dobré sériové auto. Ale "enko" je predsa také.

Tesne pred Rallye Košice nám však ponúkol Gargulák za celkom výhodných podmienok svoje staré auto Mitsubishi EVO III. Vedeli sme, že je to auto originál z Raliartu, a tak sa predpokladalo, že je určite lepšie ako naše. Celý týždeň sme poctivo trénovali, košická trať je mimoriadne náročná, a tak je nutné ju znovu a znovu trénovať, a aj napriek tomu sme v súťaži objavili ešte veľa miest, ktoré sa dajú napísať a prejsť lepšie.

Nakoniec prišiel deň D. "Gargulákovci" nám doviezli auto a išli sme ho skúšať. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že je to auto "vymakané" do každého detailu, proste továrenské auto. Igor nasadol do auta, zaradil jednotku a odišiel do kopca na Jahodnej. S napätím sme čakali na jeho príchod. Asi o 10 minút sa vrátil. Keď vystupoval z auta, už som videl, že je zle. "Auto nejde a vôbec nebrzdí. Nemyslíte to snáď vážne, aby som s takým autom išiel preteky," rozčúlene zvestoval svoje prvé dojmy mechanikom. Celý Gargulákov tím sa zbehol k autu a začali všetko kontrolovať.Výsledok bol taký, že vraj brzdy sú nové a potrebujú si ešte "sadnúť" a motor ide normálne, tak ako "enko" má ísť. Nechceli sme tomu veriť, a tak sme ako dôkaz použili naše Mitsubishi a pri porovnaní to naše išlo viditeľne lepšie. Začali sme rýchlo kalkulovať. Ideme radšej s naším. Problém bol však v tom, že naše nebolo ešte otestované, neboli ešte na ňom urobené isté detaily potrebné k preberaniu a preberanie nám začínalo už o pol hodiny! Všetky špekulácie prerušilo zistenie, že aj keby sme všetko zvládli ( pre pravých pretekárov niet prekážok), nemáme kolesá a pneu, keďže EVO III a EVO IV majú rôzne kolá ( 4-dierové a 5-dierové). Keďže na naše auto sme ešte kolesá a gumy nemali, nebolo čo riešiť. Vozidlo sme dali prebrať a trochu sklamaní i nasrdení sme čakali na ranný štart.

Prvá RS (15 km), najdlhšia v prvom dni, bola ťažká, keďže sa v nej viackrát menil rytmus, zo širokého asfaltu do úzkeho. Široký asfalt väčšinou mnohým "relistom" nevyhovuje, no Igor sa na ňom doslova vyžíva, využívajúc celú šírku vozovky. Tu sme si vcelku verili, no trápilo nás, že až trikrát sa išlo do prudkého dlhého kopca, čo samozrelme nemohlo svedčiť nášmu slabému autu. Po štarte som hneď cítil, že auto ide do kopca citeľne pomalšie ako náš "tréningáč". No najviac ma prekvapilo, že ešte sme ani neboli hore a už Igor kričal do Interkomu: "Nemáme brzdy! Nemáme brzdy!" Popri čítaní rozpisu som ho ukľudňoval, aby išiel opatrne a vydržal do cieľa RS. Z kopca to už bolo lepšie, auto letelo dolu nesmierne , a Igor vôbec nebrzdil (asi nemal čím), dlhé trojky prechádzal na vytočenú päťku! Keď auto ubrzdil aj v poslednom nebezpečnom esíčku cez betónový mostík, vedel som, že to nebude až také zlé. S napätím sme prišli k stanovišťu "STOP" a rýchlo som zapisoval časy predchádzajúcich vozidiel. Počas etapy som si od Igora vypočul množstvo výčitiek na adresu bŕzd a motora, no keď som oznámil, že Gargulák dostal 5 sekúnd, ukľudnil sa.

Nasledovala druhá RS, ružinská, ktorá je pomalá s množstvom "vracákov", "osmičiek" a "šestiek", ktoré nasledujú tesne za sebou. Išli sme dosť opatrne s cieľom neurobiť chybičku. Gargulák nám dal necelé 2 sekundy. Prišiel prvý servis." Gargulákovci" (auto bolo prenajaté aj so servisom) začali kontrolovať a odvzdušňovať brzdy, ubezpečujúc nás, že s "enkom" sa má brzdiť jemnejšie ako s "áčkom". To nás ale nemohlo uspokojiť, hlavne, keď im Igor vysvetľoval, že pedál po prudkom brzdení spadne až na podlahu, a keď chce brzdiť znovu, musí si ho špičkou topánky dvihnúť! Ďalší šok nás čakal, keď sme ojazdené predné pneumatiky chceli vymeniť a zistili sme, že aj s tými ojazdenými nám doviezli celkom 6 pneumatík! Proste, bolo treba dôjsť celé Košice na jednej sade.

Ďalšiu RS, Družstevnú, krátku s veľmi kĺzkym asfaltom sme vyhrali o viac ako dve sekundy pred Gargulákom a chystali sme sa na "našu" RS Opiná - úzky rýchly asfalt blízko Prešova, ktorú sme mali najlepšie natrénovanú. Išli sme ju bezchybne, prvý úsek až po "kosu" asi 5 km Igor ubral len na mostík (pravá 5). V cieli sme zistili, že Gargulák nám dal 11 sekúnd, čo sme si nevedeli vysvetliť. Prišla prvá veľká servisná prestávka. Mechanici znova prerábali brzdy, ale nič nevymysleli. Napriek tejto chybe sme boli spokojní, veď sme boli 4. absolútne, 4,4 sekundy za Gargulákom. Vzrušenie priniesol Chovanec, keď prišiel za mnou a v ruke držal profesionálne urobeného "ježka" z klincov. "Vlado, našiel som to zapichnuté v prednej maske po Opinej, niekto mi to tam hodil. Čo mám s tým robiť, veď to nie je sranda", obracal sa na mňa nielen ako na spolupretekára, ale hlavne ako na šéfa komisie rallye na Slovensku. Zamrazilo ma. Isteže je viac posádok, ktorým by vyhovovalo, aby "matadoráci" nedošli, ale takto...?! Keďže som v Košiciach bol v úlohe radového spolujazdca, nemohol som zasahovať do riadenia súťaže, preto som Standu poslal za riaditeľom súťaže, aby on ako najkompetentnejší túto vec riešil.

Druhé kolo sme išli podobne ako prvé, avšak Igor musel trochu skôr brzdiť (vyťahoval stále pedál z podlahy), a tak okrem Družstevnej, kde sme jazdili všetko krásnymi "powerslidami", nám Gargulák stále niečo "naložil". Trochu sme sa ešte zdržali na Opinej, kde sme dobehli "chrámajúceho" Habermana (defekt po nevydarenom skoku) a kvôli prachu, ktorý bol za ním, sme ho nemohli hneď predbehnúť.

V ďalšom veľkom servise s "ježkom" začal operovať Haberman, že po skoku práve na takého, ako ukazoval Chovanec, dopadol, preto dostal defekt. Suško zasa hľadal maséra, lebo mu na Toyote odišlo servo, a to je potom práca pre silového trojbojára, a nie pre normálneho človeka.

Tretie kolo už všetci išli s vedomím, že zajtra sa bude vážne pretekať, preto už netreba nič vyviesť.

V poslednom piatkovom servise nám mechanici konečne vymenili hlavný brzdový valec, bol pretlačený, a uznali nám, že sme mali pravdu. Celkovo sme boli piati, na Garguláka sme strácali 30 sekúnd, ale za nami to už bolo ďaleko cez jednu minútu.
Na druhý deň sme museli svoju taktiku prispôsobiť hlavne stavu pneumatík. Tie sme mali funkčné už len 4 a bolo treba s nimi prejsť ešte viac km RS ako v piatok, pritom kvalita asfaltu bola v sobotu oveľa horšia. Výhodou ale bolo, že brzdy odrazu riadne fungovali a nebolo potrebné brzdiť ináč ako s "áčkom". Obrovské prekvapenie nás čakalo v cieli prvej sobotňajšej RS Herľany-Borda. Na necelých 14 km nám Gargulák nadelil viac ako 27 sekúnd a celú RS vyhral aj absolútne. Vtedy sme ešte netušili, že na "enkách" sa dá výmenou počítača resp. programu zmeniť výkon a krútiaci moment motora na nepoznanie, a to za necelú minútu. Preto sme boli úplne vyvedení z miery a hľadali sme chybu v jazde a rozpise. Bola to síce sčasti aj pravda, keďže s "enkom" sa oproti "áčku " stráca rytmus v diktovaní, ale až taký rozdiel to zasa nemohol byť. Proste úplne sme stratili motiváciu, keďže Gargulák sa po každej RS nezadržateľne vzďaľoval. Nepomohol nám ani Skároš, kde sme "ani chvíli nejeli rovně", ako kedysi charakterizovali jazdu Johna Hauglanda na škodovke.

Keď sa už zdalo, že je všetko jasné - pred nami veľká diera v podobe dvojminutového náskoku Suška a za nami skoro dve minúty Maďar Budai, dostali sme na začiatku predposlednej RS Kalša-Slanec (16 km) defekt na predné ľavé koleso. Po dvoch km sa odtrhla celá guma, a tak sme sa museli trápiť na disku až do cieľa RS. Samozrejme, že nás predbehol Budai a dostal sa tesne pred nás aj v celkovom hodnotení.

Nakoniec teda zo všetkých našich peripetií bolo druhé miesto v skupine N a piate v absolútnom poradí. Dôležitejšie však ako výsledok bolo zistenie, že, hoci po prestávke a hoci na aute skupiny N, vieme zajazdiť a konkurovať tým najlepším. Hneď po súťaži sme sa veľmi seriózne rozišli s "gargulákovcami" a začali sme si pripravovať svoje "enko" na Senicu. Ale o tom až trochu ďalej.

Fotogaléria Rallye Košice 1999

Rallye Prešov 1999 - stále vzostupný trend
Fotogaléria Rallye Prešov 1999 

Tauris Rallye Revúca 1999 - nepresvedčivý debut
Fotogaléria Tauris Rallye Revúca 1999

Rok 1999 bol v znamení súboja Chovanca so Suškom