Autosportfoto

Popradské tradície

Tradície sú super. Pripomínajú nám našu históriu, našich predkov a ich zvyky. Novodobé tradície sú často spestrením rôznych akcií, podujatí. A organizátori Rallye Poprad sa rozhodli, že sa postarajú o zrod jednej takej. Ak by to tak nebolo tak dúfam, že si tento článok prečítajú a týmto spôsobom vstúpia do rely histórie Slovenska. O čo vlastne ide? Mať na popradskej rely hosťa svetového významu. A v princípe je jedno, či je to „vyslúžilec" ale mladík, ktorý aktívne bojuje o body v inom seriály. Podstatné však je, aby to bol motorista, človek baviaci masy divákov, ktoré sa na neho prídu veľmi radi pozrieť. Aj to je jeden zo spôsobov, ako predstaviť rely, ako ukázať širokej verejnosti o čom tento nádherný šport je.

45. ročník podtatranskej súťaže privítal švédskeho mladíka, Felixa Rosenqvista. Aj napriek jeho nižšiemu veku, má len 26 rokov, môžeme bez ostychu hovoriť o svetovom pretekárovi. Množstvo súťaží a víťazstiev jeho doterajšej kariéry je dlhé.

V rýchlosti by som spomenul, že sa jedná o európskeho šampióna FIA formuly 3, dvojnásobného víťaza Macau Grand Prix, zúčastnil sa aj legendárnej 24 hodinovky v Le Mans, rovnako sedel v DTM-kách. Felix aktuálne reprezentuje team Mahindra Racing v šampionáte Formula E a Lexus Team LeMans Wakos v seriály Super GT. Aj napriek jeho bohatým skúsenostiam mu predsa len niečo chýbalo. Rely - to je hlavný dôvod, prečo sa objavil na Slovensku.

Keď sa táto informácia dostala ku mne, bol som nadšený. Veľmi som sa tešil úspechu kompetentných, že sa im táto vec podarila. A to som ani len netušil, že si sadnem vedľa neho. Keď mi to Lukáš Šintal oznámil, musel som sa riadne ovládať. Verte mi, chcelo sa mi kričať, skákať, spievať. Ale moja reakcia navonok? „Fajn, veľmi rád si vedľa neho sadnem. Teším sa." A to všetko s kľudom angličana, takmer v jednej intonačnej rovine. O Felixovi som niečo vedel. Ale nevedel som, ako vyzerá. Čakal som chlapiska škandinávskeho typu. Škandinávsky bol, len nie chlapisko. Svoju výšku ale dokonale dopĺňal svojou energiou, šarmom a...ako to nazvať...dobrotou. Obrovská skromnosť, ktorá šla z tohto chlapíka, bola ohromujúca. Podali sme si teda ruky, oznámil som mu, že som jeho co-driver a už sme sa poberali k autu. Felix zažil niekoľko „prvýkrát". Prvýkrát rely, prvýkrát Evolution, rozpis ešte nepísal, navigátora nemal. K tomu sa pridal dážď, ľadovec, nočná RS s používaním ručnej brzdy. Ale už predbieham.

Prvé moje otázky k ďalšiemu priebehu boli k rozpisu. Chcel som vedieť, na čo všetko sa mám pripraviť. Informácia, že najlepšie bude používať niečo podobné ako v hre na PlayStation Dirt, ma na chvíľu pobavila. Keď som sa zamyslel, logiku to dáva. Felix chcel niečo, čo mu bude najprirodzenejšie. Niečo, čo aspoň trochu pozná a úprimne, kto z nás nehral Dirt-ko. To by sme teda mali ujasnené tak hor sa písať rozpis. Aj keď pôvodný plán bol iba Shakedown a prvý, nočný meraný úsek, vybrali sme sa na RS Poprad. Skúsiť. Felix musel mať nahrané hodiny a hodiny. Inak si neviem vysvetliť fakt, že od prvej chvíle mu to šlo prekvapivo dobre. Nadiktované, skontrolované a upravené. Tým pádom sme boli pripravení a Felix chcel vidieť aj RS Vikartovce. Tam sme pri písaní fungovali ako zohraná dvojica a ja som tušil, že sa jeho pláne v počte ostrých kilometrov zmenia.

Felix mal ako účastník 45. Rallye Poprad štartové číslo 0. Číslo, ktoré by sa malo starať výlučne o bezpečnosť trate pred „ostrým" vozidlom. Dostal ale možnosť ukázať divákom okolo trate svoje umenie a tomu prispôsobil aj jazdu.

Nočný mestský bol pre nás oboch skúškou ohňom. Priznám sa, nevedel som, ba ani som len netušil, čo mám od Felixa očakávať. Počítal som však s tým, že začneme pomalšie a pomaly budeme zrýchľovať. Že som sa riadne prepočítal som zistil hneď po štarte. Jedna, dva, tri a už sme liezli do pravej, podľa nášho rozpisu, trojky. Auto sa trošku zvŕtlo a ja som mal 200 metrov na to, aby som porozmýšľal na čo so sa zase raz dal ukecať. Prvé kolo som viac pozeral pred seba ako do rozpisu. Vedel som, že práve takto môže vzniknúť chyba a z nej prameniaci problém, ale jednoducho som potreboval nabrať istotu vo Felixa, presvedčiť sa že vie čo robí. A on vedel. Ozaj, úprimne, bez preháňania. Bez skúseností, bez testovania, bez trénovania by takto zajazdilo podľa mňa iba veľmi málo ľudí. Po ukončení sme sa teda rozlúčili s tým, že ráno pokračujeme.

Moja prvá otázka ráno: „Koľko si spal?" „Not too much." Predsa len, miešali sa emócie, skúsenosti, ale aj myšlienky na zajtrajšok. RS Huty sme vynechávali a tak sme začali RS Poprad. Sucho, k tomu aspoň nejaké skúsenosti z večera a vybudovaná dôvera jeden v druhého. Meraný čas sme ako predjazdci nemali, ja som napriek tomu stlačil svoje stopky. Aj napriek jednej malej chybe na brzdách sme obaja vedeli, že toto vyšlo a rovnako nám to ukázali stopky. Prvý by sme neboli, ale ak by sme jazdili v triede 3, tak by sme sa bili o popredné miesta. Áno, mali sme Evo od Tomáša „Ondreja" Srnku bez restriktoru, ale rovnako tak sme štartovali bez skúsenosti, testovania. A že to nebola náhoda, to Felix potvrdil hneď na RS Vikartovce, kde by sme, zase iba podľa môjho orientačného času, boli na druhom mieste triedy 3. Myslím, že toto je pekné vysvedčenie jeho schopností a zručností. Poprad 2 sme šli v podmienkach, ktoré boli veľa aj na rely. Aj preto si nás zavolali na štart a po dohovore organizátor veľmi rozumne nariadil voľný prejazd. Tým pádom sme sa tešili na Poprad 3. GoPro kameru sme mali od Lacka Wagnera a keďže na Vikartovciach nevydržala do konca, rozhodli sme sa ju na Poprad nezapínať. Všetko šlo parádne, veľmi rýchlo a čisto a to až do.......

No nedokončili sme. Ale aj preto milujem rely. Rozhodujú detaily a história sa nepýta, ako, prečo a kto vypadlo. V histórii sa zapíšu iba víťazi. A pre nás oboch sme víťazmi boli. Auto sme dopravili do cieľa, aj keď nejaká tá drobná škoda sa bude musieť uhradiť.

Každopádne, Felix získal mnoho nových skúseností a priznal, že si určite nájde spôsob, ako sa dostať do auta. Ja zase priznávam, že bol by som veľmi rád, ak by naša spolupráca mala pokračovanie. A ozaj s nadšením by som privítal, ak by organizátori pokračovali v pozývaní nových a nových zaujímavých osobností motoristického športu, lebo takto, takto sa vytvárajú pekné tradície.

Moje osobné poďakovanie patrí Felixovi a ľuďom okolo neho, organizátorom Rallye Tatry za ústretovosť, Lukášovi Šintalovi za možnosť a pomoc, Tomášovi Ondrejovi za auto a Lacimu Szombathymu za trpezlivosť a servis. Ak som niekoho zabudol, tak sa hlboko ospravedlňujem, ešte stále som plný zážitkov a emócií z tohto úžasného víkendu.