Piate miesto pre slovenské farby!

Home » Iné » Offroad

Piate miesto pre slovenské farby!

Wednesday, 09. 07. 2008 - 13:20,

Viac ako pol roka náročnej prípravy vyústilo posledný júnový víkend do odchodu dvoch sprievodných áut, ťahajúcich dva špeciály, na jedno z najprestížnejších európskych podujatí Trophy súťaží. Siedmy ročník Transilvania Adventure Trophy 2008 (TAT) bol už tradične namotaný v hlbokých horách v okolí rumunského mesta Deva.

Slovenský team si ešte v sobotu večer nalepil na dvere štartovné čísla 19A a 19B a hrdo, i keď určite trochu s malou dušičkou, sa postavil do radu zväčšia obrovských nazbrojených špeciálov zo štrnástich krajín Európy. Našim hlavným tromfom v rukáve však mala byť predovšetkým nízka hmotnosť a predimenzované podvozky dvoch Suzuki. Samuraj na nápravách z Patrola a Jimny na UAZových pútali od prvého momentu nemalú pozornosť. No skutočne vážne začali byť obe posádky v zložení Števo Malák - Stano Andraščík (19A) a Miro Koncoš – Jaro Šoltész (19B) brané až po absolvovaní nedeľného poobedňajšieho prológu, kde sme si podľa slov prizerajúcich sa viedli z ľahkosťou nad očakávania.

Mimo zrak množstva divákov si však vyčerpanosť a stres posledných dní a hodín pred odchodom, vyúsťujúci do následnej dekoncentrácie, vybral svoju daň. Chvíľka nepozornosti nás totiž už v úvode prvej skutočnej etapy stála odtrhnuté koleso aj s nábojom na Jimnyku. Napriek burácajúcemu adrenalínu sa však ukázal obrovský tímový duch hneď v úvode a do cieľa prvého dňa sme po štvorhodinovom servise priamo v lese dorazili nad ránom.

Zahrievacie kolo tak nedopadlo najlepšie. Nadchádzajúce dni sme však začali prichádzať nádherným terénom Transylvánskych Álp na chuť a i napriek mnohým drobným technickým potiažam sme pomaly začali stúpať v priebežnej výsledkovej listine.

V samej polovici súťaže sme konečne raz dorazili do kempu pred zotmením. Pri pretekoch tohto typu, kde nie je núdza o niekoľko desiatok centimetrov hlboké blato, korytá horských potokov s balvanmi veľkosti televízora, strmé výjazdy neschodné ani po štvornožky a následné zjazdy voľným pádom, alebo jedine spúšťajúc sa na navijaku, okorenené náklonmi, kde neostáva ako vyväzovať si strechu auta kvôli istému prevráteniu, to sú podmienky, pri ktorých sa viac či menej sype každé, aj to najlepšie pripravené auto. Odtrhnutým ramenám, riadeniu, prerazeným chladičom či občasnému zaľahnutiu, za lepších okolností iba na bok, sa nevyhol nikto.

Po úvodnej ľadovej sprche, ktorú sme našťastie dostali včas a slovách riaditeľa a tvorcu tratí Virgila Marin, že nebude vôbec jednoduché vzhliadnuť cieľ TAT 2008, sme zvolili taktiku voľnejšieho tempa, kedy je pravdepodobnosť vážnej deštrukcie techniky omnoho menšia. Vyplatilo sa! Ešte 65 kilometrov poslednej etapy nám prinieslo postup o tri miesta nahor. Vyvarovaním sa chýb v navigácii, pri ktorých sa stráca najviac času, sa nám na záver podarilo poraziť ešte troch ťažkých súperov.

Konečné piate miesto je pre nás a veríme, že i pre našich štedrých partnerov, dostatočným zadosťučinením. Nás o tom presvedčilo až priveľa nechápavých pohľadov omnoho skúsenejších súťažiacich vo výsledkoch za nami a mnohé uznanlivé gratulácie organizátorov, ale i samotného dvojnásobného víťaza transylvánskej trophy Csabu Borosa, ktorý neveril vlastným ušiam, keď sme mu povedali, že to bola pre drvivú väčšinu z nás vôbec prvá ostrá súťaž tohto druhu a v tomto zložení. A očividne nebral naše uštipačné reči na adresu budúcoročného prvenstva až s takou rezervou...