Autosportfoto

Návrat k sezóne 1999 posádky RT Matador Chovanec – Holáň

Sezóna 1999 MSR v rally, ktorú sme retrospektívne nedávno uviedli publikovaním ročenky Quo Vadis Rally? Majstrovstvá Slovenska 1999, mala ešte tri dosiaľ nepublikované kapitoly. Druhou dosiaľ nepublikovanou kapitolou je zhrnutie sezóny pohľadom vedúceho RT Matador Ing. Jána Jelčica. Ide o nesmierne zaujímavý bezprostredný pohľad jedného z najúspešnejších managerov hneď po skončení sezóny 1999. Ďalej už nechajme rozprávať Ing. Jána Jelčica:

Pri úvahách pred začiatkom sezóny, na čo sa posádka sústredí bol limitujúcim faktorom stav financií pre vykrytie sezóny a techniky, veď Ford Escorth Cosworth začínal už šiestu ostrú sezónu. Rozhodnutie bolo nakoniec, štartovať v slovenskom majstrovstve a pokúsiť sa o čo najlepšie umiestnenie. Veď naša posádka dva roky absentovala a zisk prípadného tretieho titulu bol určite zaujímavý. Bolo však jasné, že realizácia tohto cieľa rozhodne nebude jednoduchá. Senický Transpetrol nasadil voz Toyota Celica GT-4 zlínskeho tímu JM Engineering, za volantom s dvojicou Igor Suško – Emil Horniaček. Košicky Stylex dokonca Ford WRC, z maďarskej stajne Seleckeho pilotovaným Habermanom, ktorý bol hrozbou pre našu ďaleko staršiu techniku. Vynechať v kalkuláciach možnosti tak kvalitných pilotov ako Gargulák, Drotár či Tošovsky hoci na „enkách“, tiež nebolo možne. Náš tím mohol stavať na vlastných kvalitách, zohratej partii mechanikov, na čele s Oldom Šulákom a hlavne skúsenostiach Stana Chovanca, ktorý v „ačku“ už dokázal poraziť nejedného špičkového jazdca.

Prvý pretek v Prešove, ktorý sa šiel na prelome apríla a mája, mal odpovedať na mnohé otázniky. Posádka Chovanec – Holáň mala za sebou ostrý štart v Liberci, ktorý sa šiel za strašného počasia v zime, snehu a daždi. Napriek problémom s vyhrievaním predného skla nakoniec skončila posádka absolútne druhá, no mechanici i jazdci si užili svoje. Preto i krásne počasie v Prešove malo vplyv na pohodu s akou posádka Matadoru nastúpila na štart. Chovanec precíznou jazdou bez chýb sa postupne vzdialoval konkurencii. Za spoločné roky strávené na závodoch si trúfam povedať, že viem kedy je Stano v pohode a v tomto preteku som vedel už po prvej štvrtine, že to bude víťazstvo, pokiaľ nezradí technika. Snaha Sušku i Habermanna ako najväčších konkurentov bola márna, naviac zrejme prispela i k jazdeckým chybám, ktorých sa obaja v preteku dopustili. Naviac je potrebné pochváliť organizátorov preteku za kvalitnú súťaž a veľmi slušné trate. Nakoniec sa posádka riadne zapotila raz, keď tesne pred cieľovou fotobunkou 8RS len tesne minula skupinu divákov na trati za neprehľadnou zákrutou. Stano Chovanec v cieli povedal, že len nepochopiteľne vnuknutie spôsobilo to, že nešiel do posledných metrov naplno. Náskok už bol slušný a to zrejme zachránilo životy neukáznených divákov na trati medzi ktorými boli i deti.

Košice ako druhý majstrovsky pretek, mal odpovedať na otázku, ako si poradí Chovanec s útokom Suška a Habermanna. Veď v technike mali určite navrch, hlavne Suško už v Prešove dokazoval, že Toyotu dostáva do rúk. Skutočne prvá etapa bola vyrovnaná, veď náskok Stanislava Chovanca po prvom dni bol len 7 sekund pred Habermannom a 13 s pred Suškom. Suško mal problémy so servom riadenia. Nakoniec výlety mimo trať Habermanna, ako i strata zavinená opravou serva u Sušku znamenali zisk rozhodujúceho náskoku ku konečnému víťazstvu. Málokto vedel, že motor matadoráckeho fordu je po smrti, mechanici neustále museli dolievať vodu, ktorá sa objavovala v oleji, čo jasne hovorilo o tom, že je prasknutý blok. Problémy boli prirodzene utajené, posádka i mechanici predstierali pohodu, Suško by určite vediac o našich problémoch výraznejšie atakoval. Skutočne nakoniec bol skoro problém naštartovať voz pred vjazdom na cieľovú rampu, keď jeden valec bol plný vody. V Košiciach nám nechýbalo kus športového šťastia.

Senica ako súťaž bola príjemným prekvapením. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov vyšlo počasie a konkurencia bola zrejme najlepšia zo všetkých slovenských súťaží. Jednalo sa hlavne o dve České posádky Trojan a Kresta. Po úvodných dvoch mestských okruhoch viedol Suško pred Chovancom. Určitý podiel na tom malo to, že Jožko Bereš na prvom okruhu štartoval pred našou posádkou a tradičné technické problémy na jeho Mazde spôsobili drobné pribrzdenie Stana Chovanca. Suško vo farbách usporiadateľa preteku Transpetrolu i v ďalšom priebehu preteku išiel skvele a s našou posádkou sa ťahal o sekundy. To už nešiel po výlete do lesa Bedřich Habermann a na tretiu pozíciu poskočil Trojan. Napínavý súboj sa rozhodol tri rýchlostné skúšky pred koncom, kedy Suško v ostrej zákrute na roztopenom asfalte nedobrzdil a vletel do priekopy. I keď stratil asi dvadsať sekúnd, v ďalšej rýchlostnej skúške Chovanec potiahol, vediac, že Suško nepôjde v úplne v pohode a zrazu bol náskok skoro minutu. V poslednej už sa kontrolovalo prvé miesto. V tomto preteku sa ukázala Stanova vyjazdenosť, schopnosť potiahnuť v pravú chvíľu.

Hoci po troch víťazstvách skoro každý pasoval matadorácku posádku za majstra, Stano Chovanec tvrdošijne novinárom hovoril, že rozhodne nie je o všetkom rozhodnuté. Gemerské rally to len potvrdilo. Jednalo sa o dva samostatné preteky v dvoch dňoch za sebou. Prvy Gemer-Spiš bol rozhodnutý už v druhej rýchlostnej skúške. Na Chovancovom Forde ulomená poloos spôsobila viac ako pol minútovú stratu na Suška a ďalších 80 s penalizácie za neskorý príchod po oprave. Hoci vyhral sedem RS z desiatich a stiahol viac ako dvojminútovú stratu na niekoľko sekúnd nakoniec skončil až tretí. Druhý deň na samostatnom preteku Spiš – Gemer, to dopadlo ešte horšie, zrejme na šotolinových skúškach predchádzajúci deň došlo k poškodeniu chladiča, takže ešte pred ostrým štartom vytiekla voda a bolo po preteku. I keď prvý deň výkon pri stíhačke zniesol absolutórium, bodový zisk bol neúprosný, takže o všetkom sa muselo rozhodnúť v Poprade.

30. ročník Rally Tatry bol poznačený nábojom rozhodujúceho boja o absolútne prvenstvo medzi Chovancom a Suškom. Hoci bodový náskok Chovanca bol značný, bola tu ešte teoretická šanca Suška. Suško musel vyhrať, Chovancovi stačilo piate miesto. Nakoniec sa však v preteku rozhodne netaktizovalo. V prípade Stana sa to nevypláca, pamätám viacero pretekov, keď značný náskok a spomalenie spôsobil zrejme pri nižšej koncentrácii predčasný koniec. Preto pokyn na taktickú jazdu sa už v našom tíme nevedie. Takže prvý deň Chovanec získaval po sekundách  drobný náskok. Suško obdivuhodným výkonom na Vernári, kde zvíťazil o 26s sa dostal do vedenia. Druhý deň Stano Chovanec rýchlou „netaktickou“ jazdou sa opäť skoro dostal do čela štartového poľa a do konca už nikoho pred seba nepustil. Suško sa neskôr sťažoval, že motor Toyoty strácal výkon, naproti tomu staručký Ford išiel ako hodinky. Na rampe v Poprade mohol tím dokonale vychutnať šampanské, ktorým nepohrdol ani taký abstinent akým je pilot Matadoru Stanislav Chovanec.

Zisk titulu absolútneho majstra Slovenska je skutočne cenný, zisk bol len zdanlivo ľahký a jednoznačný. Len ten kto pozná rally šport, vie čo za každým víťazstvom je práce, nervov.

Je tu rok 2000, pre posádku RT Matador Chovacec – Holáň znamená realizovať nutné prezbrojenie a ako to už býva v našom tíme, jedná sa o postavenie vlastného auta. Čo to bude a kedy sa to podarí, bude prekvapením pre motoristických priaznivcov. I keď sa nepôjde v tomto roku na obhajobu titulu, určite sa na niektorom slovenskom preteku naša posádka ukáže. Takže dovidenia.

Ing. Jelčic Ján
Vedúci RT Matador