Autosportfoto

Jarná Motor Techna Brno

Tohoročná zima preletela neuveriteľne rýchlo a jarné dni boli signálom pre slovenských veteránistov. Sprevádzaní prvými slnečnými lúčmi sa ponáhľali na tradičnú brnenskú burzu. Počas tej poslednej, jesennej, mrzli, tentoraz im počasie prialo.
Usporiadatelia z Veterán Automoto Klubu Brno sa snažili a podnikli niekoľko opatrení, ktoré prispeli k skvalitneniu tejto medzinárodne úspešnej akcie. Uskutočnila sa v priestoroch svetoznámeho výstavného skvostu, pavilónu Z.



Okrem atraktívnych priestorov zaujali návštevníkov aj zaujímavé exponáty. Z Viedenského technického múzea priviezli kópiu prvého rakúskeho automobilu Marcus.
Po obvode haly umiestnili expozície české a rakúske veteránske kluby a múzeá. Týmto spôsobom prezentovali svoju prácu a, veru, bolo sa čím pochváliť.
Na 10. hodinu bola ohlásená verejná prezentácia kópia prvého funkčného rakúskeho stroja MarcusII.



Celá prezentácia sa ponášala na ofukovanie obstarožnej hollywoodskej hviezdy pred jej vystúpením na Oskaroch - stroj bol kuriózny, bol jedinečný a bol takmer nepoužiteľný. Po podobnom zaiste netúži žiadny klasický veteránista. Už 10 minút pred prvým bafnutím behali okolo neho dvaja chlapi s mazničkami a olejovali všetko, na čo dosiahli. Našťastie, pod vehikel umiestnili plechovú krabica na zachytávanie oleja. Úderom desiatej tiekol nielen olej, pot sa rinul aj zo samotných mechanikov. Ten najsilnejší zobral kľuku a o chvíľku sa ozývalo vytúžené a vymastené baf, baf, baf. Rýchlosť otáčok približne 300 za minútu. Nevyváženosť spôsobovala, že sa Marcus celý triasol a vibroval. Klobúk dolu pred odvážnym vodičom takéhoto čuda. Po chvíli uzavreli prívod benzínu a vyčerpaný novodobý starček stíchol.
Druhým stojom, ktorý mal v Brne premiéru, bol unikátny Velorex.



Jeho veľkosť dosahovala polovicu toho tradičného. Skonštruoval ho Tomáš Kostík, jeden z najväčších znalcov a renovátorov Velorexov v Čechách a môžem smelo povedať, že aj na svete. Ním renovované Velorexy jazdia v Kanade a aj v Austrálii. Tomáš chcel urobiť radosť svojmu synovi, a preto postavil zmenšenú kópiu ,,hadráka“. Mini Velorex sa správal lepšie ako starý Marcus. Stál pekne na výstavnej ploche, nikto okolo neho nebehal. Tomáš ho naštartoval stlačením diaľkového ovládača, motor sa poslušne rozbehol a drobec nám ešte radostne zablikal smerovkami. Kópia je perfektne prepracovaná, škoda len, že syn medzičasom povyrástol a do stroja sa už nezmestí. Tento problém vyriešil Tomáš svojsky, po moravsky. Splodil ďalšieho potomka, tentoraz dcéru. Chúďa dieťa, má sa na čo tešiť!
Toto však nebolo všetko, čo sme v Brne videli. Tak napríklad výfuky. Ani za socializmu nebolo v Čechách toľko výrobcov výfukov ako teraz.



Nemáte Aerovku? Žiadny problém. Postavíme vám ju z nových dielov. Pamätáte si prívesné vozíky za motorky PAV 41? Boli pekné, časom sa stali úzkoprofilovým tovarom a zrazu sa objavili. Krásne, nové. Pri bližšej prehliadke sme sa zadivili. Navonok dokonalé vozíky boli len laminátovými napodobeninami tých reálnych. Ľudská tvorivosť je nevyčerpateľná.
A ako dopadli moji kamaráti , ktorí si na jeseň zohnali pre nich v tom čase nenahraditeľné súčiastky?
Mirkova Jawa California je hotová a svetlo, ktoré sme onoho času zohnali len s problémami, sme niesli späť na burzu. Ako sme ho priniesli, tak sme si ho aj odniesli naspäť. Predať sa nám ho nepodarilo. Aj to patrí k životu veteránistu.
Marián z Doliny svoju druhú draho kúpenú prevodovku na Jawu Rumpál priložil k prvej a hľadel, ako na ne cez zimu pekne pomaly padá prach. Prečo? Začal vyrábať detské laminátové šlapacie Felície.



Malá Felícia je perfektná, ale Marián je taký zaneprázdnený, že nemá čas vyrobiť si vlastných malých vodičov.
Na burze sa úspešné prezentoval tiež časopis, Veterán SK aj vďaka peknej hosteske bol oň medzi kupujúcimi veľký záujem. Úspech malo aj pečené bravčové koleno, z ktorého zostala len ohlodaná kosť.



Najúspešnejším medzi slovenskými predajcami bol Vlado, ktorému sa podarilo zohnať unikátne ležiaky z istej skrachovanej socialistickej Mototechny. Diely na Škodu 1000, VAZ a Jawy len tak mizli. Niektorí priekupníci kupovali diely po desiatkach. Originál štartovacia páka na Jawu je vždy lepšia ako dnešná replika.
Okrem nákupu a predaja nemôžem opomenúť tradičné české mudrovanie. Toho bolo asi najviac. Kvázi odborné debaty kvázi odborníkov: ,,Táto skrutka nie je originál, Jawa tam dávala 14 mm a nie 13 mm, tie staré originálne nemali na hlavičke označenie pevnosti ako teraz.“ Bolo vidno tiež zlepené príšery vydávané za originálne okruhové či motokrosové továrenské špeciály Jawy 500. Fantázii sa medze nekladú. A ak uveríte rozprávke o origináli Jawy 500 vyrobenej pre Anglicko, potom si ju kúpite a legendu budete šíriť ďalej.



Burza splnila účel. Kamaráti veteránisti sa po zime opäť stretli, pri sústavnom potriasaní rukami si vymenili bacily, pochválili sa, čo cez zimu urobili alebo nerobili. Teraz stačí počkať do mája a môžeme vyraziť na veteránske zrazy.