Autosportfoto

Všetko o fotení slovenskej rally

Slovenskí fotografi národného šampionátu v rally to s kreativitou nemajú vôbec jednoduché. Ba čo viac - umelecká a kvalitná fotografia tohto úžasného sveta rýchlosti, farieb a nadľudských výkonov má takpovediac zákaz...

Všetko je to odôvodnené potrebou súťažných tímov mať ostré fotografie s jasne viditeľnými logami reklamných partnerov; je to samozrejme pochopiteľné, keďže ide o peniaze, na ktorých stojí každý šport. Napriek tomu je tu stále hŕstka fotografov, ktorí aj z týchto obmedzení chcú vyťažiť svoje kreatívne maximum.

Vo svete Majstrovstiev sveta v rally (WRC) je tendencia trochu iná: továrenské tímy dnes predávajú svoj imidž aj prostredníctvom sociálnych médií a taktiež skrz emócie. Fanúšikovia rally totiž zbožňujú všetko vzrušenie, ktoré so sebou tento šport prináša. Preto sa kvalitná fotografia dostáva čoraz viac do popredia. Pár fotoagentúr, pre ktoré taktiež fotím, majú od veľkých tímov kreatívnu voľnú ruku. Fotografie nabité atmosférou, emóciami a ktoré majú dušu, sú veľkým lákadlom pre fanúšikov a teda potenciálnych kupcov, ako aj pre sponzorov. Pekný záber dokáže zaujať/predať viac, než fádny ostrý záber na celé auto. Ostré logo sponzora je v tomto svete takpovediac minulosťou. Samozrejme - zábery z každého uhla si dokážu vyrobiť kedykoľvek a na počkanie; nemusí to byť ani priamo z tratí rýchlostných skúšok - tam totiž majú vznikať práve sexy „pohľadnicové" a výstavné fotky!

Mnohí môžu argumentovať, že slovenské trate sa v ničom nepodobajú nádherným scenériám svetových rally. To je, žiaľ, svätá pravda. Žiadne skoky, vodné brody, nespevnené povrchy či výhľady na krásnu prírodu, alebo obce. Drvivá väčšina tratí je tiež na východnom Slovensku, kde okrem hustých lesov a rozbitých ciest a dedín nenájdete nič zvláštne.

Len pred pár dňami som sa vrátil z Rally Lubeník. Súťaž Majstrovstiev Slovenska sa konala v nádhernom hornatom Gemeri na cestách, ktoré boli pre jazdcov veľkou výzvou. Prišiel som si tam  aktívne oddýchnuť a tak moja príprava nespočívala prakticky v ničom. Tie cesty poznám celkom dobre a spolu s kolegom Tiborom Szabosim sme si náhodne vybrali tri rozličné miesta, keďže rovnaké dve trate jazdci absolvovali v daný súťažný deň hneď trikrát. To znamená len tri šance na dobré zábery. Navyše tí najrýchlejší a teda najdôležitejší jazdci-klienti idú prví, takže na chyby nie je priestor. Ak experimentujete s dlhými expozičnými časmi, buď získate jedinečný záber, alebo vôbec nič...

Za normálnych okolností chce každá rally nejakú tú prípravu - treba si prejsť všetky trate a zaznačiť si, na ktorom kilometri je aké miesto na fotenie. No v prípade slovenských súťaží je výber správnych miest pre kreatívneho fotografa viac, než náročný. Všade, kam sa pozriete, sú buď nič nehovoriace stromy, alebo obrovská burina, ktorá trčí z okraja vozovky. Do toho nepekné pásky, ktoré ohraničujú priestor pre divákov. Najjednoduchšie je teda postaviť sa k nejakej vlásenke - 180-stupňovej zákrute. Mnoho jazdcov berie takéto zákruty šmykom - na ručnej brzde, čo vytvára najzákladnejšie a najklasickejšie zábery slovenskej rally. Veľa priestoru na kreativitu však neumožňujú, pokiaľ práve nestojíte niekde vysoko a správnym objektívom nezachytíte okrem auta aj okolitú prírodu, či nejakú zvláštnosť - kľukatosť trate.

Sledujte hľadáčikom auto a cvakajte: od 1/250 s zachytíte pomerne ostré auto, s roztočenými kolesami a jemne rozmazaným pozadím (kt. vytvára pocit z rýchlosti). Skúšať môžete pokojne až po 1/15 s a z objektívov vám vo väčšine prípadov bohato postačí niečo ako 16-35 mm, 70-200 mm, v krajnom prípade konvertor, alebo 300 mm objektív. Pekné sú tiež „rezania" zákrut, kedy kvôli optimálnemu prejazdu pretekári preletia zákrutu tak, že min. polovica auta leží mimo vozovky.

Vo svete WRC si vyberáme miesta, na ktorých získame rozdielne zábery zmenou objektívu, či presunom o pár metrov ďalej. Odstup medzi štartujúcimi autami je zväčša len jedna minúta a preto nesmiete stratiť žiaden čas. Navyše šancu na danom mieste máte len jednu, keďže každé auto tadiaľ prejde len raz... Je to však krásny adrenalín a výzva, obzvlášť, keď pracujete pre veľký továrenský tím ako Volkswagen či Citroën. Kvôli variabilite záberov sa potom presuniete na iné miesto. To znamená ísť peši nejaký ten kilometer späť k autu, prejazd bočnými cestami k inej trati a peši nejaký ten ďalší kilometer, dva, tri, na iné miesto. Musíte si samozrejme odsledovať aj časový harmonogram súťaže.

Čo ak je všade len prekliaty les a sledovanie áut vo vlásenkách nič nové neprinesie? Tu je ten hlavný problém: skúšať, experimentovať s uhlami, s expozičnými časmi, hľadať miesta, kde autá pôsobia vzrušujúco, alebo ako jeden celok s prírodou, spájať davy fanúšikov s autom, hľadať textúry, pekné pozadia, zaujímavé svetlo. A to najlepšie bez zaváhania. Len skúsenosťami dokážete spájať všetky možné faktory veľmi rýchlo, pohotovo a efektívne.

Prídete tak domov so zaujímavými zábermi, na ktorých nebadať, že boli fotené len z troch-štyroch miest a počas jediného súťažného dňa. Práve v tom je celé to vzrušenie z fotenia tohto úžasného športu. A možno raz aj slovenské tímy pochopia, že marketing 21. storočia funguje tiež na inom, než len na viditeľných logách reklamných partnerov. Ak im však tento obchodný model funguje bezchybne, vyvíjať extra úsilie zvládnu len tí najprogresívnejší a najambicióznejší.

Martin Trenkler

Zaujímavosti zo sveta fotografie, ako aj blogy Martina Trenklera o fotení nájdete tiež na Facebooku CANON Slovakia.