Autosportfoto

Smutný Eger pre Igora Drotára

Je za nami prvé podujatie sezóny 2010 Majstrovstiev Slovenska v rally. Výsledky niektorých potešili, mnohých prekvapili a našli sa samozrejme aj takí, ktorí odchádzali z Maďarska so zmiešanými pocitmi. Medzi tých menej šťastných patrí aj Igor Drotár so spolujazdcom Vladom Bánocim.

Do súťaže vstúpila táto skúsená posádka s novým autom, na ktoré si bolo treba najprv zvykať, čo sa Igorovi spočiatku darilo. Piata rýchlostná skúška prvého súťažného dňa však vystavila posádke Fabie WRC stopku, nechajme však spomínať samotného pilota:

„Na Eger sme sa naozaj tešili. Prvá súťaž po zimnej prestávke je pre každého pilota malým sviatkom. Pre nás mal tento pretek ešte jeden rozmer naviac v podobe novej techniky. Prvá ozajstná rally s Fabiou WRC. Bol som z toho auta nadšený ešte kým som si doň sadol. Bolo totiž vidieť, že bolo robené so srdcom. Vďaka zanieteniu a ochote mechanikov som mal od začiatku pocit, že sme vytvorili team, ktorý bude fungovať.

S týmito pocitmi sme nastúpili aj do súťaže v Egri. Vyštartoval som do prvej skúšky a hneď sa objavili prvý pocit - zvláštna spojka. „Nepoznáš ešte auto", hovorím si a nechal som si to pre seba. Čas v cieli bol prekvapivo dobrý, napriek mäkšiemu nastaveniu auta. To nastavenie som zvolil kvôli druhej skúške, ktorá bola o mnoho rozbitejšia, než tá prvá. Stále som spoznával podvozok a správanie sa auta a aj napriek trochu slabšiemu času som bol spokojný, veď na čelo súťaže sme veľa nestratili. Treta „RZ-eta" mala byť už hladšia s mierne rozbitým záverom. Hneď po štarte mi šmýkala spojka a keďže som ju nechcel spáliť, zvolil som konštantnejšie tempo. Spojka sa našťastie po čase chytila a napriek týmto problémom sa nám podarilo zajazdiť celkom slušný čas a veľa sme nestratili. V nasledujúcom servise mi mechanici problémovú spojku vymenili a dúfal som, že v druhých prejazdoch sa mi už problémy vyhnú.

Štvrtá skúška ukázala, čoho sme schopní, keď sa môžeme sústrediť len na jazdu. Dobrý čas ma veľmi potešil a motivoval do ďalších bojov. Veril som si aj na nasledujúcej ťažkej lesnej „RZ-ete", pre ktorú sme nechali aj mäkšie nastavený podvozok. Už pred štartom som cítil benzín v aute. V súťažnom voze to nie je nič výnimočné, no toto bolo cítiť až priveľmi. Pozrel som sa pod auto a zistil, že nám tečie benzín. Stekal aj po výfuku a z obáv, aby sa to nechytilo, som auto radšej odstavil. Mechanici zistili, že praskla podložka na nádrži a tento banálny problém spôsobil, že sme žiaľ v prvom súťažnom dni cieľ nevideli.

Starosti prvého dňa sme s mechanikmi nechali nadobro v servise a sústredili sme sa na štart do druhého dňa, s už opraveným autom. Pritvrdil som podvozok, no pritvrdil som ho viac než som chcel a začal som teda radšej opatrnejšie. Dobrý čas v cieli ma prekvapil a skúsili sme teda zrýchliť. Stále som mal pocit, že to nie je ono, cítil som sa akýsi nepružný. Napriek tomu sme desiatu skúšku vyhrali a rovnako sa nám darilo aj v tej nasledujúcej. To už sme sa začali s autom pekne zžívať a chytil som ten správny rytmus. V servise som podľa plánu trochu zmäkčil podvozok a keďže sme mali mierny náskok pred ostatnými, rozhodol som sa ho udržať a zvolil som miernejšie tempo. Tentoraz sme sa v cieli delili o najlepší čas s Jožkom Bérešom a moje pocity boli výborné. Už sme začali veriť v zdarný koniec súťaže, prvé kilometre nasledujúcej „RZ-ety" nás v tom len utvrdzovali. Všetko sa však skončilo asi na desiatom kilometri, kde auto zrazu zastavilo. Motor fungoval normálne, no auto sa nevedelo pohnúť. Praskol totiž prevodový hriadeľ a to bol koniec našim nádejám.

Teraz nás čaká rallyšprint v Českej republike na Horáckej rally Třebíč, kde si dúfam spravíme náladu po tom nešťastnom Egri. Auto ukázalo svoj potenciál a keď funguje, tak je s ním radosť jazdiť. Veríme, že tej radosti budeme zažívať v tejto sezóne viac a ocenia to aj diváci na trati."