Autosportfoto

Radka Mazáková: Dievča na Dakare je stále raritou

Slovensko malo v minulom, jubilejnom ročníku Rallye Dakar historicky najpočetnejšie zastúpenie. Štefan Svitko starší a Jozef Kutlák nás reprezentovali v kategórii osobných automobilov, Jaroslav Miškolci medzi kamiónmi, rovnako ako Štefan Svitko mladší, Ivan Jakeš, Dušan Čipka starší a Ján Zaťko v triede motocyklov.

Okrem nich sa však do juhoamerického dobrodružstva vydalo ďalších osem osôb: František Hostinský (v pozícii mechanika) a Ivan Malárik (ako kondičný tréner) sprevádzali Štefana Svitka, Jaroslav Beran (mechanik) a Marián Smyčka (masér) boli k dispozícii Ivanovi Jakešovi, Miroslav Šipikal (mechanik) a Radka Mazáková (press manažérka) asistovali Jánovi Zaťkovi a Dušan a Gabriela Čipkovci pomáhali otcovi Dušanovi. Práve vďaka Gabriele Čipkovej a Radke Mazákovej malo - mimochodom od roku 1998, kedy sa na pretekoch v pozícii novinárky objavila Marie Stracenská - svoje ženské zastúpenie aj Slovensko.

Aké zážitky si z Rallye Dakar odniesla vyštudovaná psychologička, novinárka, rodáčka z Košíc Radka Mazáková?

Vlani ste sa zúčastnili Rallye Dakar. Ako si na to s odstupom roka spomínate?
- Musím povedať, že čím dlhší čas od minuloročnej Rallye Dakar prešiel, tým sa moje spomínanie stáva „živším". Neustále sa vraciam k fotografiám, spomienkam a rozhovorom s tými, ktorí tam so mnou boli. Bol to jednoducho výnimočný zážitok a teraz už chápem tetovaniu Ivana Jakeša, ktoré hovorí: „Kto nezažil, nepochopí." Nikdy nezabudnem na skoré ranné vstávanie, keď sa Števo Svitko obliekal o 4.00 hodine a štartoval motocykel. Nezabudnem ani na chvíle, keď sme ako asistentské vozy dorazili do ďalšieho bivaku a s napätím sme očakávali „našich". Každý podvečer sa totiž mohlo stať, že niekto z nich nedôjde, príde s rozbitým strojom alebo nedajbože so zranením. O horšom ani nehovorím.

Dakar sa skôr spája s drinou a utrpením. Je aj o veselých chvíľach?
- Samozrejme. Na asistentské autá sa nikdy nikto nepozerá so záujmom - veď sa len presúvajú. Naše sprievodné vozidlo sme šoférovali dvaja - ja a Miro Šipikal - a môžem vám povedať, že keď som za volantom sedela ja, išli si všetci oči vyočiť. Dievča na Dakare je stále raritou, ak nerátame krásne hostesky (úsmev). Niekedy sme museli s našou dodávkou vystúpať také strmé horské prejazdy v Andách, až sa mi na jednom z nich prehrial motor. Zastavili sme a auto sa už ani o milimeter nepohlo. Za nami šialená kolóna, vonku 40 stupňov a my máme naplno zapnuté kúrenie, aby sme aspoň trocha znížili teplotu prehriateho motora. Celá bledá a spotená som bežala pod kolesá čosi podložiť, aby sme sa nezosunuli nižšie. Poviem vám, že vtedy som mala v žilách toľko adrenalínu, ako asi ešte nikdy.

Ako sa to skončilo?
- Samozrejme dobre, len chlapi si robia žartíky na môj účet doteraz a ja sa na nich s láskou smejem tiež, pretože nebyť Dakaru 2013, nenaučím sa dávať pozor na teplomer v aute, prezúvať mousse - čo sú penové výplne do pneumatík - a monterpáky či miešať iontové nápoje do camelbagu.

V tomto roku na Dakare chýbate. Prečo?
- Áno, tento rok na Dakare chýbam a verte mi, že ma to zlostí. Celodenné sledovanie dakarskej internetovej stránky a večerné krátke zostrihy z miesta diania sú len malou náplasťou. Na Dakare 2014 chýba aj Ján Zaťko, v ktorého tíme som vlani štartovala. Tentoraz to skrátka nevyšlo. Pre financie, podmienky a hlavne nedostatok miesta. Organizátori si každoročne vyberajú len zlomok jazdcov, ktorí sa reálne na Dakar hlásia. Bohužiaľ, tento rok prišiel Janovi zamietací list a tak sme sa museli uspokojiť so sledovaním Dakaru na diaľku. Ale určite to tak Jano nenechá a prihlášku podá o rok znovu (úsmev).

Takže je dosť možné, že vás na týchto legendárnych pretekoch ešte uvidíme.
- Pevne verím, že áno. Je to totiž nákazlivé. Kto to raz okúsil, chce to znova a znova. Keďže som novinárka a pracovala som dva roky ako reportérka majstrovstiev sveta v motocrosse MX3, mojím snom je raz robiť live reportáže z Dakaru. Chce to seriózny projekt, vysielací voz, kameramanov a všetky tie veci okolo, čo stojí nekresťanské peniaze. Podľa mňa by to však stálo za to. Snívam o naozajstnej reality show z najťažšej rallye sveta. Takže moja odpoveď znie: „keď všetko pôjde dobre, tak áno!"

Ďakujem za rozhovor.