Autosportfoto

Ako zabiť tri muchy jednou ranou

Ale čo čert nechcel, zosypalo sa to naraz. Za jednu sobotu som musel stihnúť tri akcie. Nemusel, ale chcel som. Tak pekne po poriadku.

Ráno o siedmej som sa už trepal v TR 3 A do Palárikova na zraz veteránov. Nikdy som v Palárikove nebol, ani na ich zraze, ale zvedavosť nepustí, a tak som ju musel uspokojiť.

Na malom námestíčku sa pomaly nazbieralo asi 40 áut a 20 motoriek. Tento zraz je atypický výberom veteránov. Našiel som tam také stroje, ktoré po celý rok nebudem vidieť na žiadnej akcii.

Naopak, boli tam aj takí, čo otravujú na každom zraze.

Napríklad náš malý Janko Hanuška.

Ten sa celé 3 roky trápil s renováciu Mercedesu a prišiel nám ho predstaviť...

Mercedes bol prekrásne zrenovovaný, skoro v lepšom stave, ako keď vyšiel z fabriky.

Palárikovo bolo jeho premiérou. Ďalším prekrásnym kúskom bol MG Anderlovcov.

Lydke sa už nechcelo ničiť svoje telo vo Velorexe a pred 2 rokmi zavelila: ,,Vojto, zrenovuj dajaké pekné auto k mojej postave a k nášmu postaveniu."

Náš milý Vojto sa dlho radil a hľadal po celom svete vhodného veterána, aby si nakoniec kúpil, ošarpaný MG. Mal 2 roky o zábavu postarané. Oplatilo sa. Z jeho MG mám aj ja radosť. Ešte keď vyrieši bočné okná, aby nemuseli z každého dažďa vychádzať zmoknutí ako kurčatá, tak bude všetko OK.

Ale vráťme sa k Palárikovu. Potešilo ma aj stretnutie s známym Tonkom Kiabom. Aj on zobral vyvenčiť svoj Mercedes na prvý zraz.

Čas rýchlo plynul, blížil sa štart rýchlostnej skúšky na Rallye Tríbeč. Na presun z Palárikova do Topoľčian som mal 59 minúť. Stanovil som si čas odchodu tak, aby som stihol prvé autá na Mestskom okruhu. Hurá, konečne sa starčekovia pohli.

Na fotenie každého som mal len jeden pokus pri jedinom prejazde, a to sú len 2 sekundy, pokiaľ veterán neprefrčal predo mnou.

Na vhodný okamih som čupel vo vysokej tráve, z ktorej som nevidel kto prichádza. Preto som Vojta poprosil , aby 100 metrov pred tým, ako uvidí odstavenú TR 3 A, zatrúbil. Vojto asi nemá meter, zatrúbil neskoro a fotka bola  rozmazaná.

Nuž čo, nasadnúť na môjho rýchleho veterána a predbehnúť ich. Mám druhý pokus, ale už je aj čas odchodu do Topoľčian na mestský okruh. Tak ešte Vojta a niekoľkých zvečniť, posledný bude prekrásny autobus Škoda RTO Lux, a rýchlo vymeniť v Nitre TR 3 A za C4.

Neviem, koľko som ušetril na pokutách za rýchlu jazdu, ale asi dosť. Dokonca som sa stihol aj akreditovať v tlačovom stredisku. Vyfasoval som zázračnú vestu, ktorá dovoľuje postaviť sa fotografom aj na tie miesta, kde by sa normálny človek, ktorému je život milý, nepostavil. Teraz sa ešte pobiť o správne miesto s konkurenciou a je tu Joži Bereš na Škode Fabii S2000, po ňom ešte veľa borcov zvádza šmyky a krutý boj s obrubníkmi.

Na okruhu sa fotí zle. Stále niečo zavadzia, ani sa nepráši, tak som laboroval s dĺžkou času, aby tie fotky trochu vyzerali a aby na nich autá išli rýchlejšie ako v skutočnosti.

Ale pozor, začína plynúť čas štartu ďalšej RS. Ak tam chcem byť a nafotiť prvých, musím okamžite vypadnúť a posledných nechať pre konkurenciu. Tak šupom do C4 30 km z Topoľčian na Skýcov. Cestou stretám v protismere autá tzv. 0, 00, neklamný znak, že o chvíľku opustia ostrých jazdcov. Mal som vyhliadnutý krásny flek, kde by som nafotil autá v prachu na 3 kolesách, ale toto miesto si vyhradil pre seba ujo Tibor z Autosportfoto. Super flek som mal povolený len na poslednom prejazde, keď už o nič nejde, a jazdci tam autá už tak nekatujú.

Uskromnil som sa a zaľahol na lúku, fotil len trochu zaprášená stroje, ako brzdia pred retardérom, čiže akcia nič moc.

Veď počkaj Tibor! Okrem rýchlych aut sa dajú nafotiť aj iné zaujímavé scénky zo života divákov okolo trate.

Napr. ako mladá láska, alebo trhanie chĺpkov z pupku frajerkám, vidno, že láska kvitne v každom veku.

25 áut prešlo, a keď som chcel stihnúť Srnku v depe, musel som znova vypadnúť a záver štartovného poľa prenechať Tiborovi.

Srnku som stihol v depe a okrem Tomáša Ondreja, tak sa normále volá Srnka, som tam stihol aj iné zvery.

Kukal som ako výr na náves Liqui Moly, v ktorom poskytujú servis Drotárovi a jeho Subaru WRC.

Tak to sú iné zvery.

45 minúť uplynulo. Začal pekný lejak, nuž čo, znova do Topoľčian na ten nudný mestský okruh.

V meste ešte nepršalo, tak som si našiel pekné miestečko vo vracáku. Postavil som sa rovno pred jazdcov na miesto, kde z 180 km prudko brzdia do ľavej ostrej zákruty.

Ak by nezabrzdili, tak by ma povozili na kapote. Ale vesta ma ochránila. Znova tá istá pesnička, hukot buchot a miliónové auto je preč.

Klasicky som počkal na Srnku, ale to už pršalo a na trati sa šmýkalo ako na masle.

Tak hupkom do môjho žabožrúta a poďme hltať kilometre na poslednú RS.

Tibor sliedi na víťazov v Topoľčanoch.

 Teraz sa môžem postaviť na to moje vysnené miestečko.

Veru to miesto stálo za to - veď posúďte sami. Nafotil som auto na 3 kolesách. Na 2 kolesách.

A ešte veľa krásnych iných momentiek.

Do prdele, v Nitre začína o 30 minúť šláger kola Nitra - Trnava. Super zápas a hlavne trnavskí tifosi vedia vybičovať svoje mužstvo revom s bubnami. To si nenechám ujsť. Už aby tu posledný raz preletela predo mnou Srnka. Hurá, je tu Tomi.

Môžem letieť do Nitry. Na záver ešte cvaknem jeden pekný prejazd žabožrúta C 2.

Sadám do môjho žabožrúta C 4, porušujem cestné pravidlá a stíham ešte 30 minút prvého polčasu.

Ale kde sú trnavskí fanúškovia? Veď tu nikto nie je, len 882 skalných Nitranov.

Do prdele, kvôli tomuto som sa sem hnal? Ale zrazu dala Nitrička gól a bolo veselo.

Aj v tlačovom stredisku bolo veselo, ušli sa mi chlebíčky, kofola a aj kávička.

Nikto z Trnavákov to nezožral, aj tak dobre!!! Nažerieme sa my, Nitrania. V druhom polčase Nitra šupla Trnave ešte tri góly a Ružomberok Senici a bolo vymaľované.

Je práve 20 hod. Som celý a zdravý doma. Nabehal som 250 km, nafotil 80 giga dát a pekná sobota fotografa amatéra je za nami.